Apokalypsa dnešného dňa završená. V IC vlaku si oproti sadá mohutný ujo. Líčka červené. Od tety s fúrikom plným fajnôt kupuje dve desiatky. Bum do seba. Zrazu sa na polhodku vyparí. Vráti sa červenší a pokojneší. Kde asi bol a čo mu tam naliali? Drieme. Ale prisní sa mu hlad! Vytiahne chleba s rezňom a ...ňuch ňuch..typujem horčicou, cibuľou a uhorkou. So zatvorenými očami prikusuje. Aby bola atmosféra dokonalá začne sa mu čkať. Zakaždým ma kopne. S prísediacou tetou začneme byť nervózne. Dosť tu smrdí, no. Ale keď začne chrápať a čkať (to už je asi grgať) na celý vagón, žalúdok vydrží a my dostaneme záchvat tichého smiechu. Takého cez slzy.. Obe sme pochopili, že ani „ccc“ nepomôže. Mám chuť mu kontúrkou prikresliť aspoň pehy a bradu (fúzy má). Ale ešte väčšiu chuť mám odfotiť vám ho. Tečie mu slinka, odpadne vždy, keď si čkne (grgne?). Ale som dobré dievča a neurobím to.
Posted on: Tue, 17 Sep 2013 18:25:02 +0000