Elena Ištvánová · Najlepší komentátor List Charty 2012 k 17. Novembru 2013 Bezmála štvrťstoročie od 89´ putujeme k lepšiemu životu. Bezmála štvrťstoročie a teraz sa bojím poobzerať okolo seba – veď aj na čo sa dívať? Na tie davy ľudí žijúcich v biede, bez práce, bez nádeje a budúcnosti? Na našich zúbožených rodičov – dôchodcov, ktorí si nemôžu z dôchodku kúpiť potrebné lieky a o ktorých sa sami nedokážeme postarať, pretože musíme pracovať čoraz dlhšie? Na živoriace viacdetné rodiny s deťmi, ktorých rodičia pracujú a starajú sao svoje deti, vychovávajú ichzodpovedne? Na naše deti, ktoré sa kvôli svojmu vzdelaniumajú zadlžovať, pretože štát podporuje len povaľačov a nie zodpovedne sa správajúcich občanov? Na poctivo pracujúcich ľudí, ktorým tento štát po desaťročiach driny za žobrácku mzdu v starobe strčí do ruky žobrácky dôchodok? Na vážne choré deti či ľudí s postihnutím, ktorí prostredníctvom médií prosia verejnosť o finančnú pomoc na potrebnú liečbu či pomôcky? Na nás všetkých, ktorí sme v 89 dali svoju dôveru ľuďom čo si to nezasluhovali a teraz zažívame hrôzu pri pohľade na to bezmála štvrťstoročie „realizovania našich snov“? Hanbím sa, dôchodcovia – nie toto som pre vás chcela. Charta 77 žiadala o slušné dôchodky pre každého občana tak, aby tvorili vyššie % v pomere ku mzdám. Namiesto toho, vám tento štát dáva za desaťročia poctivej práce úbohú almužnu.Pritom nám, ktorí nútene prispievame dnes do „dôchodkového systému“, štát nahlas vykladá, že dôchodky budú ešte mizernejšie ako teraz, hoci ustavične predlžuje dôchodkový odchodový vek.Bláboly o tom, že ľudia u nás žijú čoraz dlhšie a preto je potrebné aj dlhšie pracovať, sú absurdné – máme množstvo nepracujúcich, tých nech štát zamestná namiesto stupňovania solidarity s nimi formou znižovania dôchodkov pracujúcim. Ako má vôbec ktokoľvek odvahu nazvať takýto dôchodkový mechanizmus systémom?Odvádzanie prostriedkov občana na dôchodok má byť jasnou a pre obe strany záväznou zmluvou medzi občanom a štátom,že dostane človek ním do dôchodkového systému vkladané peniaze formou dôchodku, inak ide len o okrádanie. Najviac štát okráda pracujúcich zodpovedných rodičov, pretože vykonávajú popri zamestnaní aj domácu prácu a mala by im byť zohľadnená v navýšení dôchodku aj v skoršom odchodovom dôchodkovom veku. Hanbím sa, deti – nie toto som pre vás chcela. Charta 77 žiadala rovnosť šancí a tá v tomto štáte neexistuje. Na dobre platené miesta sa dostávajú deti papalášov a radodajky. Mnohé deti nemajú naplnené základné potreby, to dopad na ich terajší život aj na ich budúcnosť. Mnoho rodín detí s postihnutím nedokáže zaplatiť doplatok pre dieťa a rodiča – sprievodcu na potrebný rehabilitačný pobyt pre svoje dieťa, mnoho rodín s vážne chorými deťmi sa cez médiá doprosuje finančnej pomoci na liečbu pre svoje deti. Mnoho študujúcich detí žije v nedôstojných internátnych podmienkach či bez prideleného internátu a zadlžujú sa do budúcnosti. Deti mnohých z nás po skončení školy nemajú prácu a pre zaistenie budúcnosti odchádzajú do zahraničia. Hanbím sa, poctivo žijúci a pracujúciobčania Slovenska- nie toto som pre nás chcela. Charta 77 žiadala dôstojnosť mzdy, docenenie kvalifikovanej práce, zrovnoprávniť platy mužov a žien. Namiesto toho rastie pracovná zaťaženosť tých, ktorí poctivo robia, robia čoraz viac, čoraz dlhšie, v čoraz horších podmienkach. Zo vzdelaných pracujúcich živoriacich zo žobráckych platov budú raz živoriaci dôchodcovia. Platy pracujúcich žien sa nezrovnoprávnili s mužmi. Ako si štát váži pracujúce matky a ako ich podporuje? Ako zohľadňuje cenu domácej práce pri zodpovednej výchove detí? Kým ceny a životné náklady máme európske, platy niekoľkonásobne nižšie. Namiesto otvorenia sa dverí našim ľuďom do sveta sa otvorili dvere odpadu Európy, ktorý sa k nám dováža. Vďaka členstvu v Európskej únii sa pritom zhoršili podmienky našim poľnohospodárom, stratili sme potravinovú sebestačnosť. Namiesto pomoci v spolku európskych štátov sa my sami zadlžujeme pomocou „nenávratnými pôžičkami“ bohatším krajinám s vyššou životnou úrovňou ich občanov. „Prinášame slobodu“ do rôznych krajín sveta pod dirigenciou NATO – a kto slobodu prinesienám? Kedy konečne oslobodíme sami seba? Hanbím sa, ľudia - nie toto som pre nás chcela.Charta 77 žiadala pre občanov slobodu prejavu a „slobodu od strachu“ – aby sa ľudia nemuseli obávať povedať svoje názory pod hrozbou existenčného ohrozenia, aby mali priestor ich voľne hovoriť. Zasa sa prideľujú korytá verným, nespokojní sú vyhlasovaní za extrémistov a nie je umožnená verejná kritika „krízových spoločenských javov“. Štát zasa raz neprípustne kontroluje život občanov odpočúvaním, sledovaním a donášaním. Zasa tu máme spoločenskú MOC a nespravodlivosť systému. Kroky tohto štátu sú teda v priamom rozpore s požiadavkami Charty 77.Charta 77 požadovala rešpektovanie ľudských práv. Vážne veríte tomu, že táto spoločnosťich napĺňa? Hanbím sa sama pred sebou – nie to som chcela pre seba. Zase raz som sa aj ja sama dala zviesť z pravej cesty gaunerom a dopustila som, aby ma celé desaťročia klamali prázdnymi sľubmi, ťažili z mojej poctivej práce, zadlžovali ma, rozkrádali moju budúcnosť a budúcnosť mojich detí. Pretože slovami Charty 77 „každý nesieme svoj diel zodpovednosti za pomery, ktoré tu vládnu“. Žiadať konštruktívny dialóg so štátnou mocou zjavne nemá zmysel. Pokladám za nevyhnutné vykročiť na cestu spoločenskej zmeny. Máme dostatok občianskej odvahy a múdrosti, aby sme to dokázali? A otvorene hovorím, nie, pani Mezenská – tieto špiny neodídu s nakradnutým. Elena Ištvánová – 11, Charta 2012 necenzurovane.sk/charta2012/forum/
Posted on: Sun, 10 Nov 2013 17:03:09 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015