Keď si smutný a hľadíš na oblohu plnú hviezd, možno vidíš naozaj len tie hviezdy, ale niekedy v tom môže byť aj nejaký vnútorný pocit, ktorý Ti dáva nádej pri pohľade hore. Nejaká sila, ktorá Ti dáva malé náznaky, že trápenie časom prebolí. Ty sa nadýchneš, zavrieš v zápätí oči a hlavou Ti behá neskutočné množstvo myšlienok, čo bolo, možno aj to, čo momentálne je, či mohlo by byť, to, čo bolo a stalo sa, už nezmeníš, čo bude - možno sa premení na to, čo si nepredpokladal, že bude, nikdy nevieš, čo sa kedy ako upraví. Vnímaj prítomnosť, takú aká je, možno nevyhovujúca, možno vyhovujúca. Musíš si však uvedomiť jedno, že ľudia do Tvojho života prichádzajú, niektorí zostanú navždy, niektorí po nejakej dobe odídu. No neodídu úplne. Zostávajú v spomienkach, srdci, myšlienkach a každý jeden človek, ktorý prešiel Tvojím životom Ťa niečomu priučil, niečo Ťa naučil, niečo v Tebe zanechal. A pocit smútku, ktorý zanechal po jeho odchode, sa upraví, nezmizne úplne. Ty nezabudneš, aj keby si strašne chcel, čas to upraví na to, že si iba zvykneš na jeho neprítomnosť. Človek nezabúda, keď druhý v jeho živote niekedy niečo znamenal...
Posted on: Tue, 05 Nov 2013 14:53:05 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015