Koľkokrát si duchovní pastieri, a aj ja som sa s tým viackrát stretol, po otázke párom, ktoré sa chcú zosobášiť: „Viete, že manželstvo je na celý život?“, vypočujú takúto odpoveď: „Jaj, no my sa veľmi ľúbime, ale... ostaneme spolu pokiaľ bude trvať naša láska. Keď sa vytratí, každý sa poberie svojou stranou.“ Toto je egoizmus: keď nič necítim, seknem s manželstvom a zabudnem na to, že je to „jedno telo“, ktoré nemožno rozdeliť. Zosobášiť sa predstavuje riziko, je to riskantné! To čo nás ohrozuje, je egoizmus, pretože v každom z nás sa ukrýva rozpoltená osobnosť. Jedna nám hovorí: „Som slobodný a ide mi o toto...“ Druhá nám zase hovorí: „Ja, mne, so mnou, pre mňa...“ Egoizmus, ktorý sa zakaždým točí okolo seba a nevie sa otvoriť ostatným. Ďalší problém predstavuje táto kultúra provizória, podľa ktorej sa zdá, akoby nič nebolo definitívne. Všetko je provizórne. Ako som to už spomenul, „len pokiaľ trvá láska.“ Raz som počul jedného seminaristu, veľmi šikovného, ako povedal: „Chcem sa stať kňazom, ale len na desať rokov. Potom si to ešte premyslím.“ Toto je kultúra provizória! Ježiš nás predsa nezachránil provizórne, zachránil nás navždy, definitívne!
Posted on: Mon, 07 Oct 2013 11:16:24 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015