Michal Vaško: V Cirkvi sa médií bojíme Zobraziť Diskusia Autor: Imrich Gazda - 28 November, 2005 - 05:22 Rozhovor Michal Vaško, nenápadný štyridsiatnik, majiteľ rovnomenného prešovského vydavateľstva. Jeho meno sa spája najmä s vydaním Zločinov komunizmu a týždenníkom Zrno. To, čo mnohí hovoria len potichu a zaobalene, on pomenúva nepríjemne otvorene. Málokto pritom vie, že je katolíckym kňazom. Ste kňaz a máte vlastné vydavateľstvo. Môžete to vysvetliť? Ako študent teológie a neskôr kňaz som spolu s inými nadšencami vydával samizdaty. Po revolúcii som preto dostal od svojho biskupa menovací dekrét do pastoračnej komisie, v ktorom bolo doslovne uvedené, že mám na starosti edičnú činnosť. Najjednoduchší spôsob, ako edičnú činnosť nerobiť v rozpore so zákonom a zároveň do ekonomicko-právnych problémov nezaťahovať biskupa, bolo založiť si živnosť. V návale porevolučného nadšenia mi však ušlo, že je to v rozpore s ustanoveniami cirkevného práva. No vnútorne som to chápal tak, že podnikanie je činnosť prevádzaná za účelom zisku a moje podnikanie malo predsa iný zámer – a ten, kto rozumie základom matematiky a ekonomiky, vie, že zisk sa vyrába inak než vydávaním nekomerčných kníh. Vaše vydavateľstvo je neziskové? Vydavateľstvo tohto typu a v krajine s takým malým trhom ani nemôže byť ziskové. Väčšina vydavateľstiev to rieši tak, že vydávajú knihy pre širšie čitateľské zázemie, aby mohli vydávať aj kvalitnejšie knihy, o ktorých vedia vopred, že budú stratové. My sme z viacerých dôvodov vsadili na poskytovanie polygrafických služieb, ktoré sú ziskové a vďaka tomu potom môžeme vydávať Zrno a knihy, ktoré sú naopak neziskové. Na seminári v januári 2005 o stave kresťanských médií na Slovensku ste sa vyjadrili, že Cirkev sa mnohokrát domáha dialógu navonok, no dialóg v nej samotnej absentuje. Slovo „dialóg“ patrí medzi veľmi frekventované slová nielen v koncilových dokumentoch, ale aj vo vyhláseniach posledných pápežov a v cirkevných dokumentoch posledných desaťročí. Dialóg patrí k znameniam doby. Neznamená to, že predtým v Cirkvi prítomný nebol. V časoch útlaku sa Cirkev veľmi naliehavo domáhala dialógu s utláčateľmi. Čo je v poriadku. No nie je v poriadku, ak princípy, ktoré chceme, aby nám ako Cirkvi neboli upierané, upierame sami sebe navzájom. A to by sme mali byť vzorom v ich uplatňovaní. Viem, že ak sa v Cirkvi zdôrazňuje viac poslušnosť, ako dialóg, je to tak trochu o zodpovednosti. Ale aj o strachu. Lebo dialóg bolí. Zaštítiť sa autoritou je bezbolestné a jednoduché. A pre väčšinu ľudí aj účinné. Som zástancom kombinovanej výchovnej metódy – malé dieťa má uši na zadku, väčšie na ušiach a dospievajúce v srdci a v intelekte. No a v Cirkvi sú za malé deti považovaní všetci, aj tí, ktorí už o hlavu prerástli svojich učiteľov. Tí mentálne dospelí utekajú z Cirkvi, lebo tam stále „bijú po zadku“... Teraz hovorím o Slovensku, lebo to našťastie nie je celosvetový jav. Smutný som preto, lebo vzdať sa dialógu znamená krok späť a rezignovanie zo vznešenej pozície učiteľa a proroka na pozíciu policajta a moralizátora. postoy.sk/michal_vasko_v_cirkvi_sa_medii_bojime
Posted on: Thu, 04 Jul 2013 03:57:49 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015