Môj príbeh :) Prosím napíšte svoj názor *B* 1.časť Bol slnečný deň, obloha bez obláčika. Potrebovala som sa prejsť. Mala som toho dosť. Zase som sa pohádala s mamou. Chce sa z tato odsťahovať. Nechápala som prečo. Bolo tu krásne, príroda a nič nám tu nechýbalo. Mama sa po otcovej smrti hrozne zmenila. Bola nervózna a nič nestíhala. Chápala som že to musí byť pre ňu ťažké ale nemusela hádzať všetku vinu na mňa. Doma som jej pomáhalo ako sa len dalo ale aj tak bolo zle. "No, čo už." Povedala som si sama pre seba a keďže sa začalo stmievať, otočila som sa a pomaly vracala domov. Nenávidím sťahovanie. Stres, nervy či sa niečo nezabudlo atď... "Dúfam že máme všetko." Povedala mama ustarostene. "Neboj sa, skontrolovali sme celý dom minimálne 5- krát." Upokojovala som ju. "Dobre." Povedala mama a po dlhej dobe sa na mňa usmiala a pohladkala ma po pleci. Ostala som z toho zaskočená ale prišlo mi to od nej milé. Nasťahovali sme sa do domu v malom mestečku. "Možno to nebude až také zlé. Aj keď školu som nerada menila." Pomyslela som si keď som si začala vybalovať veci a dávať ich do skrine. Vybalovanie trvalo dosť dlho ale aspoň som pri tom mohla v klude rozmýšľať o tom, aké to tu asi bude. Prázdniny ubehli veľmi rýchlo a škola sa blížila. "Dúfam že prvý deň v škole bude fajn." Povedala som mame pri raňajkách. "Zajtra uvidíš. Neboj sa, určite to dobre dopadne." Upokojovala ma mama a usmiala sa. "Dúfam že hej." Povedala som a usmiala som sa na ňu tiež. Druhý deň ráno som začala mať trošku obavy aké to predsa len bude. Ani som neraňajkovala lebo som mala stiahnutý žalúdok. Mama ma odviezla a keď som vystúpila popriala mi veľa šťastia a odišla do práce. "Tak a teraz to musím zvládnuť sama." Pomyslela som si, usmiala sa a kráčala som smerom ku škole. Vtedy som ho prvý krát uvidela. Bol neskutočne krásny. "Waw." pomyslela som si. "Ak tu bude on, veľmi rada budem chodiť do školy." Pomyslela som si a s úprimným úsmevom som kráčala do triedy. Vošla som do triedy a zbadala som ho. "Je to môj spolužiak." Bola som taká šťastná. "Aspoň ho budem môcť pozorovať." Vtedy moje vnútorné bľabotanie prerušil profesor. "Ahoj. Ty budeš určite Nataly. Tá nová že? Spýtal sa s úsmevom. "Áno." Odpovedala som a nesmelo som sa usmiala. "Tak si sadni tuto vedľa Erika." Povedal a ukázal na lavicu kde sedel ten najkrajší chalan akého som kedy videla...
Posted on: Thu, 25 Jul 2013 16:32:10 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015