NA VIANOCE MÁM JEDINÉ ŽELANIE -OPÄŤ CHODIŤ. ŽIAĽ, TOTO SA NEDÁ KÚPIŤ V ŽIADNOM OBCHODE. EXISTUJE VŠAK MOŽNOSŤ, KTORÁ MI MÔŽE DAŤ ČO NAJVIAC Z TOHO, PO ČOM TÚŽIM. Som matka dvoch malých detí. Niekdajšia športovkyňa. V auguste 2012 sa môj život radikálne zmenil vďaka neskoro diagnostikovanej artérie basilaris. Odumrela mi časť mozgu, keďže bolo prerušené zásobovanie mozgu krvou. Priznám sa, že dodnes nepoznám rozsah jeho poškodenia a vlastne ho asi ani poznať nechcem. :) Povedali mi, že moja diagnóza má za následok definitívny koniec, ktorým mysleli smrť. V lepších prípadoch ľudia prežívajú nehybne ležiaci svoj zvyšok života na posteli. Tu som sa asi vzoprela osudu. Neviem, čím je je to zapríčinené, hoci neraz som počula, že za to v akom som stave vďačím tomu, že som svoje telo ešte v čase, keď som bola zdravá, primäla ísť až po hranice svojich vlastných možností. Dnes už viem, že stále ťažím z pevnej vôle, ktorá ma v škaredom počasí hnala von, či dvíhať násobky svojej telesnej hmotnosti. Kedysi dávno mi tréner povedal, že to, čo do tela vložím, sa mi aj vráti. Dnes mu dávam za pravdu. Nechcem zaťažovať i tak dosť namáhaný rozpočet našej rodiny. V čase, keď sa stalo, čo sa stalo, som ešte bola s mladším synom na materskej dovolenke. Môj invalidný dôchodok zďaleka nepokrýva ani moje vlastné požiadavky na liečbu, nieto ešte základné požiadavky na naplnenie potrieb štvorčlennej rodiny. V budúcnosti máme s kamarátom a kamarátkou v pláne založiť občianske združenie pomáhajúce rodinám, ktoré sa pod vplyvom úrazu alebo zákernej choroby ocitli v neľahkej životnej situácii. Uvedomujem si, že mnoho z nás zápasí s nedostatkom, nech už je to nedostatok čohokoľvek. Chcem však poprosiť všetkých dobrých ľudí o pomoc, pretože potrebujem pokryť časť nákladov na rehabilitáciu v Rakúsku, ktorá prináša vytúžené ovocie. Jeden cyklus som už vďaka finančnej podpore futbalového klubu AS Trenčín a spoločnosti Emerson absolvovala. Na otázku, či cítim zmenu, odpoveď dať neviem. Viem iba, že to, čo sa mi pred pár týždňami zdalo nereálne, je dnes skutočnosť. Zdá sa,že som na najlepšej ceste k svojmu snu - opäť chodiť. Bolo by rozhodne zaujímavé prísť do obchodu a na otázku, čo si prajem, odvetiť: Chodiť. Nežiadam ktovieaké sumy, ide mi len o pokrytie priamych nákladov na rehabilitáciu. Viem, že všetko okolo toho (a nie je ich málo) musíme spoločnými silami vykryť sami. Veľmi pekne ďakujem za podporu!
Posted on: Sun, 27 Oct 2013 10:22:49 +0000