Niekedy verím, že Slovensko je smetisko Európy, šokuje šéf potravinovej správy Bíreš Ak by neexistoval príjemca, predávajúci by si nedovolili ponúkať kurčatá s antibiotikami či plesnivé mandarínky. Je zodpovedný za dohľad nad kvalitou potravín na Slovensku, mäso však v supermarketoch nenakupuje. Nerád počúva o Slovensku ako o potravinovom smetisku Európy, hoci niekedy s tým súhlasí. Nekvalitných výrobkov sa podľa neho zbavíme, len ak ich nebudeme kupovať. Ani prísnejšie kontroly a zvýšenie pokút totiž škandály s potravinami nezastavili. S riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy prof. MVDr. JOZEFOM BÍREŠOM, DrSc., sa zhovárala MARTINA KUBÁNIOVÁ. Pred mesiacmi prehrmel škandál s antibiotikami v poľskej hydine. Zanedlho čelilo Poľsko kŕmeniu zvierat zakázanou mäsokostnou múčkou. Mohli sa k nám tieto zvieratá či mäso z nich dostať? Európska komisia zakázala prikrmovanie živočíšnymi bielkovinami v roku 2003 s tým, že pre prežúvavce platil zákaz od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Súviselo to s výskytom choroby šialených kráv, BSE. Nákaza sa prenáša cez krmivo - mäsokostnú múčku z uhynutých zvierat. Ak človek konzumuje také mäso, Creutzfeldtova- Jakobova choroba sa prenáša aj na neho. Začnú mu odumierať nervové bunky, takže sa stane dementným. Živočíšnu bielkovinu museli farmári nahradiť drahou rastlinnou, sójou, čím sa zvýšili náklady. Šikovní poľskí ľudia našli aj v tomto zmysel. Kŕmili zvieratá mäsokostnou múčkou načierno, podľa správ niekoľko rokov, čiže ohrozený je aj človek. Zrejme i preto sú poľské výrobky lacnejšie. Vyzval som hlavného veterinára z Poľska, aby mi dal garancie, že sa také mäso, zvieratá a krmivo nevozia na Slovensko, inak zatvoríme dovoz. Dostal som ich s tým, že zatvorili päťdesiatdeväť stád a niektoré zlikvidovali. Aké opatrenia ste urobili na Slovensku? Počas cielených kontrol sme v krmivách našich výrobcov, ktoré sa vyrábajú z poľských prísad, nenašli prítomnosť živočíšnej bielkoviny. Rovnako ani v krmivách privezených z Poľska. Najhoršie však je, že sa táto živočíšna bielkovina dá zistiť len v krmive, nie v mäse. Pôvodca nákazy sa nezničí ani varením. Ostáva v mäse. Máte záruky, že nakazené mäso sa nedoviezlo na Slovensko? V tomto štádiu to neviem vylúčiť ani potvrdiť, pretože prikrmovanie mäsokostnou múčkou prebiehalo viac rokov, čiže mäso sa mohlo voziť aj na Slovensko. Máte len slovo poľského hlavného veterinára? Áno. Akousi malou garanciou pre spotrebiteľa môže byť, že vďaka niekoľkoročnému zákazu výskyt choroby šialených kráv rapídne poklesol. Na začiatku problému sa v únii ročne diagnostikovalo okolo tristo prípadov, v posledných rokoch jeden až dva ročne. Ako je to so slovenským mäsom? U nás bolo dvadsaťsedem prípadov, posledný v roku 2010, pretože máme prísnejšiu legislatívu. Každé zviera, ktoré ide na bitúnok a je staršie ako tridsať mesiacov, musí byť na túto chorobu vyšetrené, uhynutý dobytok od dvadsaťštyri mesiacov. Je to záležitosť veku. U mladého zvieraťa sa choroba nevyskytuje. Zo zvierat sa odoberá mozgové tkanivo a posiela na vyšetrenie na špeciálne pracovisko vo Zvolene. U nás sa to garantuje. Čo z toho, že máme prísnejšie kontroly, keď väčšinu našich zvierat vyvážame a k nám prichádza mäso často s neznámym pôvodom. Je to vec ekonomiky a mňa tiež mrzí, že zvieratá, ktoré kontrolujeme v maštali a spolu s farmárom dávame garanciu, že sú zdravé, idú na zahraničný trh. A dovážame mäsá z iných krajín, kde by garanciou mala byť národná autorita. Avšak posledné škandály hovoria, že nie je to vždy tak. Tak je slovenský spotrebiteľ ukrátený o kvalitu aj bezpečnosť. Je v iných krajinách nedostatočná kontrola potravín? Ani konské mäso by sa nemohlo dostať na trh, keby bola v danej krajine zabezpečená kontrola od živého zvieraťa až po hotový výrobok. Zlyhávajú niektoré články a vytvára sa priestor pre podvodníkov. Existujú štatistiky o efektivite kontrol v štátoch Európskej únie? Na základe štatistiky takzvaných alarmujúcich rapidových hlásení a škandálov vieme povedať, že keď je v Poľsku toľko škandálov, asi tam nejaký kontrolný článok zlyháva. Keď v Holandsku niekto predá päťdesiattisíc ton konského mäsa za hovädzie, tak asi systém nie je efektívny. Štatistiky hovoria, že v niektorých štátoch problémy sú. Bohužiaľ, za posledný rok často vyskakuje Poľsko, do konského škandálu bolo zatiahnuté Francúzsko, Holandsko, Cyprus aj Luxembursko. Neumožňuje podvody aj európska legislatíva na potraviny? Podľa nej sa napríklad nedopátrame ani pôvodu mäsa. Nikto nechce prísnejšiu legislatívu, skôr je tendencia ešte ju uvoľniť. Keby však súčasnú legislatívu dodržiaval každý štát, tak asi tie škandály nevznikajú. Samotný štát si má vytvoriť mechanizmus a nástroje, ako to zabezpečiť. Takže je správne, že sa po Európe prevážajú zvieratá hore-dolu? Legislatíva hovorí, že každý štát má pri kontrole pôsobiť nediskriminačným spôsobom. Má akceptovať systém kontroly daného štátu a keď sa sem dovezie český či maďarský výrobok, máme ho brať ako slovenský. Iba ak vznikne problém, môžeme sa cielene zamerať na daný výrobok. Nemôžeme hovoriť, že kontrolujeme vo zvýšenej intenzite iba výrobky z Poľska či Maďarska. Lenže my tu nechceme mať škandály. Chceme im predchádzať. To znamená, že keď je v jednom štáte škandál za škandálom, budeme viac kontrolovať jeho výrobky. Čo ste v tomto smere urobili navyše? Napríklad sme postavili cestné kontroly v blízkosti hraníc, ktoré smerujú k tej krajine. Ideme nad rámec legislatívy, ale dnes, možno po roku a pol kontrol na cestách, môžeme povedať, že aj Poliaci sa polepšili. Pokutujeme ich, vraciame a likvidujeme potraviny, ktoré môžu ohroziť zdravie spotrebiteľa. V súčasnosti sa v Európskej komisii pripravuje nové nariadenie týkajúce sa informácií o potravinách. Dočkáme sa lepšej informovanosti o pôvode? Ako konzument som zásadne proti takému označovaniu, ako je teraz. Keď pri hovädzom mäse musia byť informácie, kde sa teliatko narodilo, ja to chcem vedieť aj pri ošípanej, hydine a pri všetkom, čo konzumujem. V novom nariadení, ktoré má byť platné od decembra budúceho roka, Slovensko presadzovalo, aby aj ostatné typy mias boli takto označované. Sú však kruhy veľkých podnikateľov v potravinárstve, ktoré sa tomu bránia. Vraj rozširovanie etikety zaťaží výrobu. To nie je argument. Podľa mňa je to obchádzanie určitých transparentných pravidiel. Zatiaľ bude toto opatrenie v prechodnom období, keď sa bude vyhodnocovať. Takže sa to schváli bez toho? Vyhodnotíme a potom doplníme - je to častá formulácia legislatívcov v Európskej komisii. Takže budeme stále hodnotiť. Následne sa to vie doplniť. Ďalším dôkazom, že potravinárskym lobistom sa darí, je návrh, aby pri zabíjaní zvierat (hydiny, ošípaných) na bitúnkoch nebola povinná prítomnosť veterinárneho lekára. Nie je to krok späť? Majú v pláne, aby zodpovednosť za mäso bola na prvovýrobcovi, aby veterinárny lekár nebol prítomný počas celého zabíjania, ale iba v konečnej fáze, keď už kurčatá budú zabalené, uložené v prepravke. Veterinár neuvidí systém zabíjania, systém pitvy, žiadne skryté ochorenia. Hlavným iniciátorom tejto zmeny je Holandsko. My síce hovoríme, že je to zase priestor, aby z chorého urobili zdravé. Mäso sa zafarbí, absces sa vyreže. To vy už ako konzument nevidíte. Momentálne sa čítajú jednotlivé paragrafy, takže uvidíme, ako to dopadne. Diskusia potrvá ešte dva-tri roky. Keby boli všetci potravinári poctiví, tak nech to funguje. Ale nárast škandálov to nepotvrdzuje. U nás klesol chov ošípaných približne o šesťdesiat percent a stáda, ktoré ostali, sa vyvážajú. Naopak, dovoz bravčového mäsa stúpa k osemdesiatim percentám. Hydina rovnako. Ako sa dostaneme ku kvalite, keď nemáme naše mäso a na kontroly v ostatných štátoch sa nedá spoľahnúť? Je to opäť na podnikateľskej sfére. Možno potrebuje ešte väčšiu stimuláciu, aby sa jej oplatilo zviera nielen vychovať na Slovensku, ale ho aj poraziť a spracovať. Už aj veľké potravinové reťazce povedia, že chcú predávať slovenské potraviny, no nedokážu u nás nakúpiť toľko ton mäsa, koľko potrebujú. Je to bludný kruh, z ktorého treba čo najskôr vyliezť a vytvoriť nástroje, aby sa naštartovala prvovýroba. Zatiaľ sme dospeli tak ďaleko, že sa o Slovensku hovorí ako o smetisku Európy, čo sa týka potravín. Nerád to počúvam, ale niekedy si poviem, že je to realita. A to vtedy, keď si niekto dovolí doviezť sem kurčatá s antibiotikami alebo splesnivené mandarínky, ktoré v inom štáte vyhodili z predajných pultov. Prečo si to dovolí? Z viacerých faktorov spomeniem dva základné. Spotrebiteľ často vidí iba dumpingovú cenu, čiže to, že mandarínka je zlacnená o tridsať percent. Nepozerá na kvalitu. Ak by neexistoval príjemca, predávajúci by to nedal na pult. Je to však sociálna otázka - kúpyschopnosť obyvateľstva -, či si môže dovoliť kupovať kvalitné potraviny, ktoré majú pridanú hodnotu aj v cene. Druhou záležitosťou je fakt, že sú aj nepoctiví a neseriózni predajcovia. Prečo sa musíme zaoberať zhnitými paradajkami, ktoré vidno už z diaľky? Ako si to niekto vôbec dovolí predávať? Sú to previazané veci. Nepredávalo by sa to, keby sa to nekupovalo. To je i dôvod, prečo rovnaké reťazce v Rakúsku a na Slovensku ponúkajú inú kvalitu? Áno. Keď mi niekto povie, že ide kamión s potravinami, ktoré sa nepredali v istom reťazci v Rakúsku, do toho istého reťazca na Slovensku, poviem si, že to tak nemôže byť. Niekedy mi to však naozaj pripadá, že napríklad mandarínky nie sú originálne, ktoré zobrali z lode v Antverpách, naložili do jedného kamióna a priviezli priamo na Slovensko. Pretože by to museli byť tie isté, ako sú v Rakúsku. Nie je to aj problém kontrolórov, že sú na pulte? Myslím si, že aj moji ľudia za to cítia veľkú zodpovednosť. Len tie možnosti sú, nechcem povedať, že obmedzené, ale potrebovali by sme, aby sme boli všade, kým trh nebude spoľahlivý. To znamená, že je to vec ľudí, peňazí a nákladov. Zmenili sme filozofiu kontrol, pretože každý vedel, že inšpektor má pracovný čas od siedmej do pätnástej, a vtedy príde. A potom už môže dávať na pult smeti a ľudia ich kúpia. Inšpektori kontrolujú po pracovnom čase, aj v noci. Idú do skladov, kde sa to najviac falšuje, kontrolujú cez víkendy, keď nakupuje najviac ľudí. Napríklad sme zistili, že práve vtedy obchody ponúkajú nepodarky. Ešte stále vidím rezervy. Keby sme mali lepšie finančné zabezpečenie a možnosti, účinnosť by bola vyššia. Ako ste na tom v porovnaní s ostatnými krajinami? Keď len porovnáme platovú politiku nášho inštitútu s rakúskym, sú to dvesto- až tristopercentné rozdiely. Podstatný rozdiel je aj v rozpočte. Človeka mrzí, že naši ľudia robia takúto zodpovednú prácu približne za sedemsto eur. Nakupujete na Slovensku? V zahraničí sa prejdem po prevádzkach a výrobniach, aby som vedel porovnať. Väčšinou to zahŕňa aj moja návšteva. Ak niečo kúpim, tak zo zvedavosti, veľké nákupy nerobím. Inak preferujem klasické predajne, najmä čo sa týka mäsa. To znamená, že mäso vidíte pred sebou, obchodník vám z neho odreže a viete, že nebolo týždeň niekde zabalené a hodené. Tam je záruka, že nie je použitá chémia, pretože pri čerstvom mäse sa nemôžu použiť farbivá ani stabilizátory. Takže nakupujem čerstvé výrobky a radšej si ich doma uskladním. Myslím si, že základné potraviny by sa mali konzumovať čerstvé. Kúpili by ste si mäso zo supermarketu? Nenakupujem tam. Aj keď už niektoré supermarkety urobili veľa opatrení, aby čerstvosť a záruka boli. A verím, že nastane aj u nás situácia ako v Rakúsku, že keď chcete nakrájanú salámu, nezoberie ju predavač z nakrájanej kopy, ale ju nakrája pred vami a dokonca vám dá najprv ochutnať. Ale to nerobia len kontrolné orgány, to robí aj spotrebiteľ. Ako vás osobne poznačili všetky škandály? Keď čítam podnety, poviem si, chudáci spotrebitelia. Najviac ma mrzí, keď napíše mamička, že kúpila kurča na nedeľnú polievku a bola zhrozená, keď ho na druhý deň rozbalila. Už zapáchalo. Keď potom prídem do predajne, pozerám sa, či je to naozaj tak. Chcem objektívne posúdiť, do akej miery je za to zodpovedný obchodník a do akej spotrebiteľ. Niekedy sa naozaj potvrdí, že spotrebiteľ má pravdu. Potom sa obrátim na kolegov, prečo nejdete tam a tam, neurobíte s nimi konečne poriadok. Netreba sa upísať len jednému obchodu. Treba výrobky, hlavne čerstvé, porovnávať. Akoby ste boli bezmocný. Pritom ste šéfom potravinových inšpektorov, efektivitu kontroly máte v rukách... Ja by som chcel, aby ste prišli ku mne a povedali mi, že ste navštívili päť obchodov a nič ste nenašli. To by ma veľmi potešilo. Mňa však veľmi mrzí, keď sa pozriem na štatistiku porušenosti v celom potravinovom reťazci, lebo potravinu môže pokaziť aj ten, čo ju vyrába, skladuje a balí. Od začiatku roka máme stále rovnakú porušenosť, ktorá je zhruba medzi pätnástimi a sedemnástimi percentami z vykonaných kontrol. Mesačne ich robíme od tritisícpäťsto do päťtisíc. Je to stále veľa a pýtam sa prečo. A poznáte odpoveď? Niektorí výrobcovia a predajcovia stále skúšajú. Možno je problém v manažmente. V lete sme v jednej prevádzke na Slovensku našli až 62 potravín po dátume spotreby. Povedzte mi, čia je to chyba. Je to nezodpovednosť predajcu, ktorý stojí pri pulte, alebo manažmentu? Určite toho obchodu. Sú pokuty adekvátne? Myslím si, že teraz áno. Napríklad za predaj potravín po dátume spotreby sa pokuta pohybuje od tisíc do milión eur. Za minulý rok sme našli vyše šesťtisíc druhov tovaru po záruke. Mesačne je to zhruba od päťsto do osemsto. Od 1. apríla sa pokuta zvýšila a mysleli sme, že nastane prelom. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov sme klesli na tristo a štyristo. Hovorím si, že konečne to začalo fungovať. No teraz sme sa opäť dostali na pôvodné čísla. Zas je nejaký pohov. Takže na otázku, či je kontrola dostatočná - nehnevajte sa, aby náš človek stál v obchodnom reťazci a celý deň prezeral tovar, či nie je po dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti. To nie je o kontrole, to je o zodpovednosti a vzťahu k spotrebiteľovi. Že vám nepredám výrobok po dátume spotreby, pretože chcem, aby ste prišli aj zajtra. Zdroj: plus7dni.sk
Posted on: Fri, 08 Nov 2013 04:22:14 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015