No, takze jak v Cechach , tak na Slovensku prekabateni komuniste stacili rozkrast uplne vsechno!!!A take bez trestu....., v totalite.....nejdrive znarodneni, pak mena, a po revoluci pokracovani ,ale to uz v ramci "svobody" a hlavne "demokracie" Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch 1948-1989 a vďaka privatizácii zničené: 1. TATRASKLO - Trust sklárskych podnikov v Trnave. - Spojené sklárne v Lednických Rovniach - Stredoslovenské sklárne v Poltári - Slovenské závody technického skla v Bratislave - Skloplast v Trnave - Skloobal v Nemšovej 2. SLOVAKOTEXT - Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne. - Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku - Závody MDŽ v Bratislave - Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši - Tatraľan v Kežmarku - Ľanárske a konopné závody v Holíči - Lykové textilné závody v Revúcej - Slovena v Žiline - Merina v Trenčíne - Poľana v Lučenci - Tatrasvit vo Svite - Slovenska v Banskej Bystrici - Pleta v Banskej Štiavnici - Trikota vo Vrbovom - Odevné závody v Trenčíne - Makyta v Púchove - Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove - Zornica v Bánovciach nad Bebravou 3. SLOVCEPA - Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs. - Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove - Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku - Bukóza vo Vranove nad Topľou - Grafobal v Skalici - Harmanecké papierne v Harmanci - Chemicelulóza v Žiline - Turčianske celulózky a papierne v Martine - Slavošovské papierne v Slavošovciach - Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke - Drevokup v Ružomberku - Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave - Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave - Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku 4. Slovchémia - Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov. - Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov. - Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave - Matador v Bratislave - Benzinol v Bratislave - Chemika v Bratislave - Petrochémia v Dubovej - Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch - Chemolak Smolenice - Považské chemické závody v Žiline - Slovenské lučobné závody v Hnúšti - Duslo Šala - Chemko strážske - Fosfa Poštorná - Chemlon v Humennom - Chemosvit vo Svite - Slovenský hodváb v Senici - Gumárne 1. mája v Púchove - Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach - Plastika v Nitre 5. VSŽ Košice. Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov. 6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov. - ZTS Martin n.p. - ZTS Detva n.p. - ZTS v Dubnici nad Váhom - ZTS v Košiciach n.p. - ZTS Bratislava - ZTS v Komárne - Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva - Martimex v Martine - ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici - ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici - ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave - ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne - ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine - ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene - ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach - ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici 7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom. Výroba obuvi: v roku 1950=11,1 milión párov obuvi v roku 1960=20,7 milión párov v roku 1970=28,3 milión párov V roku 1980=32,8 milión párov. 8. Hlinikáreň - Závod SNP v Žiari nad Hronom. - v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs. 9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie - národný podnik so sídlom v Bratislave. 10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline. - Bučina Zvolen - Drevina Turany - Drevoindustria Žilina - Smrečina banská Bystrica - Preglejka Žarnovica - Piloimpregna Košice - Mier Topoľčany - Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava - Tatra nábytok Pravenec - Nový domov v Spišskej Novej Vsi 11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs. - Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch - Koncern Elektrárne Nováky - Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne - Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach - Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline - Koncern Východoslovenské energetické závody Košice - Elektrovod v Bratislave 12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku. 13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne. 14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v: - v Hačave - v Jelšave - v Lovinobani - v Košiciach - v Lubeníku - v Banskej Belej - v Kalinove - v Kunovej Teplici 15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs. 16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave. počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs. - Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave 17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs. - Slovlik v Trenčíne - Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši - Frukona v Prešove - Slovenské škrobárne v Trnave - Mraziarne v Bratislave 18. Slovakofarma v Hlohovci. - závod Liečebných rastlín v Malackách 19. Cementárne a vápenky - generálne riaditeľstvo Trenčín. - Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica - Východoslovenské cementárne a vápenky Košice - Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava - Azbestocementové závody Nitra - Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne - Cementáreň Lietavská Lúčka - Ladecká cementáreň Ladce - Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie - Cementáreň Bystré v Bystrom - Stupavská cementáreň Stupava 20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne - CALEX Zlaté Moravce - Elektrosvit Nové Zámky - Kovosmalt Fiľakovo - Slovenská armatúrka Myjava - Srojsmalt Medzev - Strojsmalt Pohorelá - Tatramat Poprad - Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany - Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany 21. Strojstav - n.p. v Bratislave. - závod v Bernolákove - závod v Novom Meste nad Váhom - závod v Záhorskej Vsi - závod v Sečovciach - závod v Šahách - závod v Prešove - závod v Senci - stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave - v Devínskej Novej Vsi. Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou. Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Malchárek zobral miliardu, Dzurinda s Miklošom dostali len za privatizáciu SPP 12,5 miliardy, aktorú previedli do daňových rajov s pomocou P. Šťastného. Gorila je "nedopatrením" a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Ide im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam. Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000 eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní. Prezident myslí národne a cíti sociálne. Síce svojho času inicioval neúspešné referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov ale práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniku "domácej" podnikateľskej vrstvy, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských židovských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil. Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť, korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť. Elán a chuť do volebnej kampane majú práve tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou? Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu za zlodejstvo a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme využiť na odstránenie zlodejov z parlamentu. Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či ide o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Pozrite sa ako sa na obrazovkách tvária najväčší zlodeji v histórii Slovenska Dzurinda, Mikloš, Fico, Kaník, alebo Ďurkovský!!! Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!!! Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!! MOR-HO!!! Občan tohto štátu
Posted on: Sat, 13 Jul 2013 10:11:04 +0000