Následkom výpravy Borejcov na Balkán boli Semiti vytlačení do Tessálie, Epiru a Ilýrie, t.j. do severozápadnej časti Balkánskeho polostrova. Tu sa zmiešali s miestnymi Semitmi a za niekoľko storočí vytvorili národ Minijov, ktorý sa voči Slovanom choval vrcholne nepriateľsky. Tento národ bol nútený v 17.-16. storočí pred n. l. pod tlakom Venédov, vlastného číselného nárastu, žiadostivosti k bohatstvu Rusov, ale zároveň neschopnosti s nami efektívne bojovať v oblasti Podunajska a severovýchodnej časti Balkánu odísť na juhovýchod a nastúpiť proti Pelasgom, ktorí si postupne osvojovali kontinentálne Grécko. Začala sa krutá a bezohľadná vojna, pričom sily boli vo veľkej nerovnováhe. Časť Pelasgov bola vytlačená na ostrovy a časť do juhozápadnej časti Grécka. Takto Semiti, t.j. Jónijci, Achájci a Eolijci obsadili kontinentálne Grécko. Jónijci obsadili Attiku a severovýchod polostrova. Achájci obsadili v podstate celý Peloponéz. Eolijci prišli do Tessálie a Stredného Grécka, pričom sa s nimi zmiešali domáci Karejania. V strede 2. tisícročia pred n. l. sa Achájci, ktorí obsadili najúrodnejšie oblasti Peloponézu, ocitli najbližšie k Minejskej Rodovej federácii, čo ovplyvnilo ani nie ta ich remeselný a kultúrny vývoj, ako skôr ich organizáciu moci smerom k vedeniu lúpežných vojen. Achájci prví spomedzi Grékov vytvorili radu štátov, vrátane Mikénskeho kráľovstva, ktoré sa neskôr stalo centrom Achájskeho zväzu vo vojne s Trójou. Rozdiel medzi achájsko-gréckymi zväzmi a ruso-árijskou federáciou je ten, že u Achájcov sa celá moc veľmi rýchlo dostala do rúk kráľov, ktorí čo do pôvodu boli všetko bývalí vodcovia lúpežných bánd. No slovanské kniežatá boli vždy volené a ich povinnosťou bolo organizovať spoločenský a hospodársky život. Preto rozdiel medzi vojenskými vodcami – často pohlavármi lúpežných bánd – a volenými kniežatami je v tom, že vodcovia králi sa zaoberajú hlavne lúpežnou vojnou, pričom volené kniežatá organizujú najmä spoločenský a hospodársky život. V druhej polovici 2. tisícročia pred n. l. sa grécko-achájske kráľovstvá vytvorili v Mikénach, Iolke, Orchachomene, Aténach, Pilose a v ďalších. Tieto kráľovstvá politicky spájala snaha o drancovanie a okrádanie cudzích krajín. Preto v podstate môžeme hovoriť o vytvorení grécko-achájskej lúpežníckej konfederácii. Len čo sa Gréci dostali k moru, hneď sa začali zaoberať morským pirátstvom, v čom mimoriadne excelovali práve Achájci. Práve Achájci rozpútali nemilosrdnú vojnu s Minejskou federáciou. Achájci tým, že systematicky zorganizovali pirátske lúpežníctvo na mori pretrhli obchodovanie Kréty s Trójou okolo roku 1400 pred n. l. a zároveň zrealizovali úspešné vtrhnutie na Krétu. Achájcov viedol pirát a lúpežník Tezeus – z ich pohľadu hrdina. Gréci Achájci boli morskí lúpežníci, piráti, ktorí lúpili a okrádali druhé národy. Preto je pochopiteľné, prečo Trójania považovali Grékov Achájcov za „zverských“. Po zmocnení sa ostrova Kréta sa dostali Gréci Achájci pred otázku, kam nasmerovať svoje ďalšie nájazdy. Mohli nastúpiť smerom na Egypt, alebo smerom do Malej Ázie. Ťahať sa s egyptskou žrecovskou vládou však nakoniec neriskovali, pretože záviseli na medi, ktorá sa dobývala na Cypre, a tento bol pod kontrolou Egypta. Preto rozvinuli s Egyptom, Cyprom a semitskými kráľovstvami Sýrie – Byblosom, Ugaritom, Alalachom – čulé obchodné vzťahy. No v tom čase zároveň začali zvyšovať nepriateľské aktivity proti Tróji a Gettskej (Chettskej, t. j. Chetitskej) Rodovej federácii, ktorá bola založená vojakmi Rusmi (Getmi) v Malej Ázii. Malá Ázia sa stala cieľovou lokalitou pre lúpežné výpravy Grékov Achájcov. Situácia bola pre nich zjednodušená tým, že vtedy medzi Egyptom a Chetitskou federáciou prebiehala vojna. Trójania boli Slovania, a teda podporovali Árijcov Chetitov v ich boji proti Egyptu, preto konfrontácia Trójanov a Grékov Achájcov bola len otázkou času. O tom, ako táto katastrofa prebehla si povieme neskôr. Teraz sa pozrime bližšie na príchod Getov do Malej Ázie a Sýrie.
Posted on: Sun, 01 Sep 2013 07:31:09 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015