Po víne je každý básnikom Motto: V Jabloňovskej doline, túži šuhaj po víne. (Ľudová pieseň) Parnas je vápencové pohorie v Grécku, v ktorom, podľa gréckych bájí, sídli Apollón, boh slnka a svetla a tiež vodca múz. A sídlia tam aj múzy - bohyne krásnych umení. Almáš je voľakedajší názov bohumilej dedinky Jabloňovce, ktorá leží v údolí potoka Almašianky, teda Jablonianky, po najnovšom Jabloňovky. Žabia hora nie je hora, ale kopec posiaty vinohradmi v almášskom chotári. Je to Almášsky Parnas. Sídli na ňom Dionýzos, grécky boh vína a zábavy, a sídlia tam aj múzy. Múzy sú porozliezané po ľochoch. A občas kopnú vinárov. Sedím si na Žabej hore, na Almášskom Parnase, Bátovskú kotlinu mám ako na dlani aj s obidvoma bátovskými kostolmi v epicentre a s fajčiacou mochovskou atómovou katedrálou na západnom obzore. Za chrbtom, za kopcom mám Jabloňovce. Jabloňovský evanjelický kostol pochádza ešte z husitského obdobia. Pod tunajšou tolerančnou lipou tolerantne sedávali jabloňovský evanjelický farár Juraj Slávik a prenčovský katolícky farár Andrej Kmeť. Dokázali sa zmieriť už vtedy. Aj Andrej Hlinka a Martin Rázus, hoci si všeličo vykričali, sa dokázali zmieriť. Naši súčasníci si už tiež všeličo vykričali, len zmieriť sa akosi nedokážu. Každá poriadna dedina v Bátovskej kotline má dva kostoly a dve krčmy. Tiež v nich tolerantne vysedáva kde-kto a netolerantne nadáva na politiku. Ja sedím na Almášskom Parnase a čakám, kým ma kopne múza. Mám už v sebe nejaký ten pohár vína. A po víne je každý vincúr básnikom. Ale múza, potvora jedna, stále akosi nechodí... Písalo sa leto 1890, keď mladý medik Matej Bencúr z Oravy trávil prázdniny v Jabloňovciach u svojho priateľa, evanjelického farára Juraja Slávika. Iste ho tu kopli múzy, keď tadiaľto chodieval do Bátoviec za Ilonkou. A najmä keď sa vracal a pristavil sa v Korbelovskom ľochu. Iste ho tu ponúkli pohárom dobrého vína. To sa potom medikovi Maťkovi písalo. Dozaista tu „chytal inšpiráciu“ pre svoje poviedky Mišo a Na podkonickom bále. Zakukala mu tu kukučka a hneď bol z Mateja Bencúra Martin Kukučín. Iste ho kopla múza po pukanskom horskom víne, keď pri pukanskom liečivom prameni Špitálka realistický prozaik napísal odkaz: Zmyť zo seba špinu, to bys´ rád, len či aj duša čistá ti je, kamarát! Kvalitného vínčiska značky Babič si náš bard iste užil na dalmatínskom ostrove Brač. Aj tam sa mu dobre písalo. Víno je kráľovský nápoj. Po víne nemôžeš len tak sucho konštatovať ako po borovičke s pivom, že: Dobre je, keď sa huba obleje. Nestačí pred obrátením pohárika do seba povedať: Vojdi, a neuškoď! Pri víne sa musíš vyjadriť básnicky: Máš vôňu muškátu, máš chuť marcipánka, Ty moja milovaná - Pesecká leánka. Tak si tu sedím, je mi ako v božom koši a občas ma ešte aj múza kopne. Z Almášskeho Parnasu pre Nevinne o víne Štefan Ráchela
Posted on: Wed, 06 Nov 2013 07:05:26 +0000