Pravda o Jurajovi Jánošíkovi Robin Hood, William Tell, Juraj Jánošík. Všetkých spája jedno, krivda a zbojstvo. Údajne bohatým brali a chudobným dávali. Nakoniec boli všetci popravení. Čo je pravda? A čo legenda? Bol Juraj Jánošík hrdina alebo len obyčajný zbojník? Nielen zásluhou štúrovskej generácie sa stal národným hrdinom. Jeho meno je opradené legendami o neuveriteľných skutkoch. Podľa historických prameňov, sa tradičná veta o tom, že bohatým bral a chudobným dával nezakladá na pravde. Okrádal chudobnejších, lebo vysokej šľachty a bohatých sa bál. ...ja musím byť zbojník. Zbojníkom sa v tej dobe nemohol stať každý. Vodca musel byť silný a obratný muž, ktorý musel zložiť skúšku zdatnosti. Streľba z pištole, preskakovanie vatry, súboj s mečom, zručné narábanie s valaškou a zápasenie boli súčasťou vodcovskej osobnosti. Jánošík, bývalý vojak znajúci vojenský stratégiu a terén, bol dobrým kandidátom. Zbojnícka činnosť sa stávala veľmi úspešnou. Družina rozšírila svoju činnosť na okrádanie remeselníkov a bohatých cestujúcich. Neskôr začali rabovať a prepadávať gazdovstvá chudobných zemanov, ktorí nemali dostatok peňazí na ochranu svojich zemianstiev a majetkov. Zbojníci brali cenné predmety, peniaze a zbrane, ktoré dokázali uniesť. Údené mäso, múku a plátno si zobrali obyvatelia najbližšej dediny. Jánošíkovou silnou stránkou bolo vraj prekvapenie súpera. Traduje sa, že guľkou jeho družiny bol zabitý len jeden človek, aj ten zomrel až o mesiac neskôr. Lup postupne rozpredávali prostredníctvom dôveryhodných kumpánov. Jedným z nich bol aj usporiadaný občan Martin Mravec, ako sa pri súdnom procese zistilo, bol to vlastne prezlečený Jánošíkov najbližší priateľ, Tomáš Uhorčík. Jánošíkova družina lúpia postupne aj na Orave, Trenčianskej stolici a Gemeri. Nebol trhanom. Podľa zápisu do matriky z 25. januára 1688, miestny kňaz Michal Smutko pokrstil Anne a Martinovi Jánošíkovcom syna Juraja. Tento dátum sa označuje ako dátum Jánošíkovho narodenia. Keďže v tej dobe sa deti krstili až keď mali aj niekoľko týždňov, nedá sa presne určiť dátum jeho narodenia. O jeho detstve a mladosti sa veľa informácií nezachovalo, ale domáci hovorievajú, že Jánošík pochádzal z pomerne bohatej rodiny a vyrastal na gazdovstve v poddanskej obci Terchová. Ako 18 ročný vstúpil vojska Františka Rákocziho. Po pamätnej bitke pri Trenčíne bol nútený stať členom habsburskej cisárskej armády a spolu so strážnou posádkou sa dostal na Bytčiansky zámok. Tu sa zoznámil s zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, ktorému Jánošík dopomohol k úteku. Neskôr zasiahol Jurajov otec, ktorý vykúpil Jánošíka z armády. Historické záznamy uvádzajú, že výkupné bolo v tom čase pomerne vysoké. Po príchode domov zotrval na rodinnom gazdovstve až do roku 1710. V tom čase sa na jarmoku v Liptovskom Mikuláši opäť stretol s Uhorčíkom. Začali spolupracovať a pôvodne bolo ich náplňou práce pašovanie koní zo susedného Poľska. V roku 1711 prenechal Uhorčík vedenie svojej družiny zbojníkov práve mladému Jurajovi. Zločin a trest. V októbri 1712 bol Jánošík prvýkrát uväznený v Hrachove, ale podplatil stráže a utiekol. Verejná mienka mu nebola v tom čase naklonená, miestni obyvatelia považovali jeho družinu za nepriateľov a vyvrheľov. V roku 1713 bol mladý zbojník definitíve uväznený na Vranovskom kaštieli. Nie je pravda, že pandúri zbojníkov v tej dobe naháňali po lesoch. Chytali ich na základe udaní miestneho obyvateľstva. Jánošík sa pred pandúrmi nepošmykol na hrachu, ako to opisovalo množstvo literárnych príbehov. Pravdepodobne ho chytili v dome spomínaného občana Mravca, na základe udania blízkej osoby, ktorá vedela, že Uhorčík a Mravec je jedna a tá istá osoba. Proces s Jánošíkom sa začal v marci 1713. Pri výpovedi spomenul väčšinou tých druhov, ktorí už nežili. O samotnom Uhorčíkovi tvrdil, že zahynul pri prestrelke v kremnických vrchoch. Prokurátor Alexander Černický ho počas procesu obvinil, že bol vodcom zbojníkov a zabíjal ľudí. Zdôrazňoval, že bol aj povstalcom a Rákocziho prívržencom. Preto pre zbojníka Juraja Jánošíka navrhol trest smrti. Obhajcom bol Baltazár Pallugyay, ktorý trval na tom, že Jánošík počas svojej činnosti nikoho nezabil. Ako vodca bandy bol najmladší a preto nemohol zodpovedať za činy starších zbojníkov. Obhajoba bola postavená v tvrdení, že členovia Jánošíkovej bandy častokrát konali na vlastnú päsť. Tým chcel obhajca naštrbiť samotný základ súdneho procesu. To sa mu však nepodarilo. Jánošíka po vypočúvaní a mučení nakoniec uznali vinným zo zbojstva, porušenia krajinských zákonov a zlých skutkov. Zavesenie na ľavý bok na hák malo byť trestom a zároveň výstrahou pre ostaných. Len dvadsaťpäťročný Juraj Jánošík zomiera v podvečer, 17. marca 1713 na mikulášskom popravisku Šibeničky. Zdroj: hnonline.sk
Posted on: Sun, 03 Nov 2013 15:39:21 +0000