Pred vyše rokom vyletela na slovenské „mimovládkové“ nebo ďalšia hviezda – Inštitút ľudských práv (IĽP). Skupina ľudí okolo bývalého predsedu Amnesty International Slovensko, Petra Weisenbachera, sa po finančných a personálnych nezhodách rozišla so svojou „materskou“ organizáciou a založila si svoju vlastnú. Popri svojej kontroverznej činnosti sa Inštitút teší obľube viacerých masmédií, politikov a dokonca aj politických strán. Ústrednou postavou a výkonným riaditeľom IĽP je Peter Weisenbacher (1980), označovaný v médiách ako občiansky aktivista a občasný novinár. Má za sebou zaujímavú kariéru: v rokoch 2006 až 2010 predseda Amnesty International Slovensko, v rokoch 2010 – 2012 člen Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť na Úrade vlády SR. Jeho najvýraznejšou verejnou aktivitou je nepochybne jeho angažovanie sa v oblasti ľudských práv. Tu sa však naskytá významný rozpor. Weisenbacher totiž celkom otvorene prezentuje svoje nenávistné názory voči každému, kto nesúhlasí s jeho názormi v určitých témach. Taktiež je známy svojím opovrhovaním slovenským národom (je autorom týchto slov: „Slováci sú malý a úbohý národ, nezaslúžia si nič lepšie ako majú“), sám je židovského pôvodu. Mnohé jeho vyjadrenia by sa skôr hodili do úst extrémistu ako slovutnému ľudskoprávnemu aktivistovi, za akého je označovaný. Svojimi extrémne protikresťanskými názormi, pri ktorých sa neostýcha prihlásiť k násilným, vulgárnym a vraždy požadujúcim podujatiam, sa vôbec netají. Otázne však je, či by mal mať takýto človek prístup do médií ako „ľudskoprávny aktivista“ a nemali by sa ním zaoberať úrady, ktoré majú boj s extrémizmom v náplni práce... Ako to už pri mimovládnych organizáciach býva pravidlom, ani táto nie je žiadnym samorastom, ale opiera sa o podporu zo strany politikov, médií alebo medzinárodných organizácií. IĽP nebol vybudovaný, tak povediac, na zelenej lúke, ale jeho etablovaniu pomohli najmä kontakty Petra Weisenbachera v tzv. treťom sektore a v niektorých parlamentných politických stranách. Inštitút ľudských práv teda zjavne nie je klasickou ľudskoprávnou organizáciou, ktorá sa snaží o maximum ľudských práv a základných slobôd pre všetkých. Naopak, IĽP chráni účelovo práva niektorých, pričom práva iných, najmä osôb s rozdielnym názorom, potláča. Pripusťme, že toto paušalizujúce zhodnotenie nemusí mať všeobecnú platnosť, ale nepochybne reprezentuje časť postojov IĽP, v ktorého vedení sa nachádzajú osoby s extrémistickými názormi, resp. pochybnou minulosťou. IĽP prostredníctvom svojho výkonného riaditeľa žiadal pri magistráte hlavného mesta Bratislavy zákaz zhromaždenia a pochodu „Spoločne za slušný a bezpečný život“, ktorý bol zorganizovaný primárne na podporu terorizovaného Oskara Dobrovodského. Obmedzovanie slobody slova a slobody zhromažďovania teda patrí k agende tejto „ľudskoprávnej“ organizácie. Inštitút ľudských práv by sa mal zo svojej definície zaoberať obhajobou ľudských práv. Ak je ľudským právom vlastniť majetok a tento majetok slobodne užívať, potom boli ľudské práva Dobrovodského porušené zásadným spôsobom. Po tom, ako mu do susedstva úradníci z obce Gajary nasťahovali 40 asociálov, jeho dom doslova stratil trhovú hodnotu. Jeho majetok sa stal bezcenným. Štát ho de facto obral o majetok, o jeho právo niečo vlastniť a slobodne užívať. Ak už mu nepomôže štát (naopak to ešte aj celé spôsobí), nemali by okamžite nastúpiť ľudskoprávne organizácie na jeho obhajobu? Nie, oni ho radšej obvinia z rasizmu. Dokážete sa vžiť do podobnej situácie? Prečo smrdí "Inštitút ľudských práv" jangaso.sk/news/preco-smrdi-institut-ludskych-prav/ Šéf "Inštitútu ľudských práv" chcel žalovať Dobré noviny, pomýlil si zákon dobrenoviny.sk/c/8355/na-vyrocie-gorily-spustili-slovensku-verziu-wikileaks
Posted on: Sun, 21 Jul 2013 11:57:51 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015