Prečo sme opustili náš prirodzený svet? Prírodné prostredie? Prečo sa strácame čoraz hlbšie vo svetoch virtuálnych? Umelých? Naši prastarí rodičia žili na statkoch v priamom spojením s prírodou. So zdrojmi. S kozami napríklad. Ich prostredím boli lúky, polia, lesy. Ich duch bol prírodný, často však už pomýlený rôznymi náboženstvami... Všetko, čo potrebovali si dorobili sami na dedine. Peniaze používali výnimočne. Život bol ťažký – aj pričinením cirkvi a pánov. Títo našich predkov vysávali, vyťažovali ľudské a prírodné zdroje, aby si sami zabezpečili svoj umelý virtuálny svet prepychových hostín, poľovačiek a vojen. Naši starí rodičia ušli z tohto prirodzeného sveta. S priemyselnou revolúciou sa otvoril virtuálny, umelý svet aj im. Išli do továrne zarábať peniaze. Išli do štátnej služby. Ponorili sa do sveta televízie, kníh a náboženstva budovania komunizmu. Stroje nahradili ľudskú prácu v poľnohospodárstve. Naši starkí získali pohodlie družstevného bytu a stály príjem. Malo to však aj odvrátenú stránku: odsekli sa od prírody. Prírodné zákony, ktoré ich rodičia ešte nevedome chápali, oni už nepoznali. Stali sa nevedomými. Nevideli kolobehy, nevnímali čaro a divy. Prírodu síce videli, ich zdroje, vstupy a výstupy však už viedli cez štát. Životnú silu nahradili umelé peniaze. Prestali byť celistvými ľuďmi. Prestali byť šťastnými ľuďmi. Stále im niečo chýba... Naši rodičia sa narodili do virtuálneho sveta. Boli vychovaní pre virtuálny svet. Prešli školami, strácali sa vo svetoch filmov a kníh. Učili sa umelým štátnym zákonom a hospodárskemu rastu. Naši rodičia žijú zväčša v umelom prostredí a do prírody chodia na prechádzku, podobne ako sa chodí do galérie či do kina. Hardvér síce vidia, netušia už však, že sú jeho súčasťou. Netušia už, že na ňom stoja. Netušia už, ako pracuje, ako sa správa. Predovšetkým však nevidia elektrinu, ktorá ním prúdi. Nevidia dušu a životnú silu. Vidia len virtuálne prostredie a virtuálne peniaze. Netušia, koľko prírodných a ľudských zdrojov stojí táto virtualizácia. Koľko námahy chod ich umelého prostredia stojí.. Niektorí cítia, že je niečo viac. Hľadajú odpovede v ezoterickej či náboženskej literatúre – a nachádzajú len ďalšie virtuálne svety... Znenazdajky sa vo svete našich rodičov otvoril nový virtuálny svet. Cirkev ani páni to nečakali. Vlastne trvalo celkom dlho, kým ho zbadali. Tento nový svet je slobodný – aj keď už silnejú tlaky na jeho obmedzenie. My sme ušli do tohto sveta. Do kyberpriestoru. Tu sa môžeme slobodne prejaviť. Tu môžeme byť takí, akí sme alebo akí by sme chceli byť... Bez obmedzení štátu, bez očakávaní rodičov, bez posudzovania a sledovania spoločnosťou... Tento svet je náš a chránime si jeho slobodu. Podaktorí sa v ňom strácame. Podaktorí sme si vďaka nemu uvedomili, čo sa stalo. ved.sk/RC.virtualne.svety.htm
Posted on: Thu, 25 Jul 2013 20:08:22 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015