Práve preto už niekoľko dní pred tragickým súbojom začal s ním na miesto súboja vychádzať zbrojnoš. Zhoršenie zraku bolo také veľké, že Goliáš už sotva rozlišoval blížiaceho sa človeka. A práve toto si všimol a využil Dávid. Potom vzal prak, krátky meč a priblížil sa natoľko, aby mohol z bezpečnej vzdialenosti trafiť z praku Goliáša. Dlažobný kameň vystrelený z praku Goliáš nezaregistroval a teda sa nedokázal uhnúť. Padol, čo hneď využil Dávid a rýchlo k nemu priskočil a krátkym mečom mu odrúbal hlavu. Filištínci, vystrašení smrťou Goliáša, sa stiahli do mesta a zavreli brány. No Dávid nedal rozkaz zaútočiť na mesto. Namiesto toho vyslal množstvo vyzvedačov, ktorých úlohou bolo nájsť skryté podzemné chodby do mesta. Vyzvedači boli úspešní a chodby našli. Keď padla noc a väčšina Filištíncov spala, Izraeliti vstúpili podzemnými chodbami do mesta a spustili nemilosrdné jatky. Neušetrili vôbec nikoho. Z tejto pohromy sa Filištínci už nikdy nespamätali. Dávid po zmocnení sa mesta ho premenoval na Jeruzalem a Sijan-horu na Sion. Za Dávidovho syna Šalamúna boli Filištínci definitívne dobití a úplne prestali existovať. Aký uzáver môžeme urobiť z tejto katastrofickej udalosti? Jedine ten, že dokonca aj najmodernejšie zbrane, mužnosť a vojenská cnosť obrancov krajiny sa môžu ukázať nedostatočnými proti zákernému a neľútostne krutému protivníkovi. To zároveň ukazuje, že genocída, ktorá prebieha na bielych ľuďoch pred našimi očami už bola veľakrát v minulosti odskúšaná a dotiahnutá do konca. Prečo práve teraz by mali mať iný cieľ? Už Marcus Aurelius povedal: „Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci“. Tento príbeh našiel svoje „zverejnenie“ – pravdaže, v značne zmenenej podobe – v biblickom podaní príbehu o boji hrdinského Dávida so zlým Goliášom. Prekvapovať a zároveň zarmucovať nás môže najmä to, že bieli ľudia našej krajiny, ktorí vyznávajú kresťanstvo, vychvaľujú Dávida a znevažujú pamiatku Goliáša. Pritom sa ani nenamáhajú si uvedomiť, že vychvaľujú nenávisť voči ľudstvu a preklínajú – na základe podania Judejcov – svojho vzdialeného, mužne a tragicky zomrelého Predka, ktorého pamiatka si zaslúži len tie najvyššie a najvrúcnejšie ocenenia. Ale toto už je raz podstata kresťanstva – piata kolóna cudzincov medzi Slovanmi. A koľko takých udalostí ešte zvelebujú? Konanie Dávida dalo poslednú bodku za likvidáciou a vytlačením Slovanov a Árijcov z Mezopotámie, Malej Ázie, Iránu a Palestíny. Tento príklad ešte raz ukazuje, že oddelenie sa akéhokoľvek národa od základnej masy Slovansko-Árijského spoločenstva nevyhnutne privedie k jeho transformácii alebo zahynutiu. Z tohto pohľadu nie je výnimkou ani osud Etruskov. Keď už sme spomenuli kresťanstvo, musíme si znovu pripomenúť, že jeho základom je Judaizmus. Kresťanstvo je vlastne iba jednou z jeho smerov. Podstata je v tom, že ako Starý, tak aj Nový Zákon bol napísaný Judejcami. Základné myšlienky Nového Zákona a mechanizmus jeho vloženia do masového vedomia bol vypracovaný v judejskej sekte náboženských fanatikov Esénov. Eséni už približne 300 rokov pred narodením J. Krista pracovali na tom, ako podriadiť vedomie Gojov (nežidov) najskôr svojmu vplyvu, a potom aj vláde. Eséni najskôr rozpracovali religiózno-ideologický systém a následne začali vypracovávať mechanizmus jeho nasadenia. Pred J. Kristom bolo tiež veľa prorokov, ale žiaden z nich nezaznamenal nijaký úspech. Ten prišiel až potom, ako Eséni zistili, že väčšina ľudí živo reaguje na utrpenie druhých ľudí a že sa zároveň snažia niečím trpiaceho podporiť. Po tomto zistení už potrebovali iba vychovať človeka, ktorý bude schopný ísť na sebaobetovanie a vypracovať mechanizmus tragédie. Klaňanie sa J. Kristovi v prvom rade umožnilo Judejcom dostať pod svoj vplyv masové vedomie iných národov, ale aj za pomoci primitívnej a svojskej formy skryť pravdivé poznanie o Stavbe Sveta a tým maximálne sťažiť je vedecké poznávanie. Predkresťanská interpretácia minulosti vychádzala objektívne z ohnísk človečenskej Kultúry. Tá bola Slovansko-Árijská, čínska, egyptská, dravidská, babylonská, grécka a podobne. Každý si po svojom zaznamenával svoju minulosť a mal aj svoje letopočty. Objavenie sa kresťanstva bolo vážnym krokom v procese zmeny všeobecného vedomia. Od jeho nástupu k moci sa všeobecné vedomie muselo zmieriť s novým mocenským poriadkom zakabalenia v bežnom živote, ktorému našli odôvodnenie v nedokonalosti človeka. Ale to nebolo všetko. Kabalu naložili aj na duchovný stav človeka. Ak predtým bolo na výber, tak teraz už žiadny neostal. A takto bolo možné na mnohé druhy ľudskej činnosti vydať zákaz. Následkom toho sa pod zákazom ocitli nielen predpovede, proroctvá a podobné veci, ale aj samotná veda, a to najmä tá o minulosti, čo nevyhnutne vyvolalo utratenie mnohého poznania, ktoré sa „nezmestilo“ do kresťanskej dogmatiky. Tí ľudia, ktorí prijali a uznávajú vyvolenosť Judejcov ako národa, ktorí ich históriu prijímajú za svoju, ktorí vychvaľujú Izrael, sa všetci klaňajú kmeňovému bohu Jahve, bez ohľadu na to, či sa jeho ipostáza nazýva J. Kristus, Mária a podobne.
Posted on: Mon, 08 Jul 2013 15:16:17 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015