Recenzia: Divoký Django Pridané: Jan 16, 2013 Kategória: Akčný, Americký film, Western Autor: faraon, Čítalo: 3,691 Tags: Christoph Waltz, Dennis Christopher, Don Johnson, Franco Nero, James Remar, James Russo, jamie Foxx, Kerry Washington, Laura Cayouette, Leonardo DiCaprio, Quentin Tarantino, Sammi Rotibi, Samuel L. Jackson, Tom Wopat, Walton Goggins Rýchla navigácia: Hodnotenie Trailer Fotogaléria Diskusia (1) Quentin opäť hravo a ukecane sa Quentin Tarantino dostal k svojmu obľúbenému žánru – westernu. Po relatívne nie veľmi drahých predošlých filmoch mal tentoraz Quentin 100 miliónov a nebál sa ich použiť! Pričom nezabudol na svoj osvedčený rukopis plný svižných dialógov a vycibrenosť postáv. Za toto si vyslúžil nomináciu na Oscara za najlepší scenár. Príbeh sa odohráva dva roky pred americkou občianskou vojnou na otrokmi posiatom “divokom” juhu. Jamie Foxx ako spútaný otrok Django stretáva nemeckého lovca ľudí, doktora Schultza (Christoph Waltz). Z Djanga – otroka sa stáva jeho pomocník – lovec. Schultz je totiž na stope vražedným bratom Brittlovým, ku ktorým ho môže priviesť jedine Django. Neortodoxný Schultz a “neger” Django vytvoria jeden z najzaujímavejších westernových párov, aký svet kedy videl. Nasvedčujú tomu i pohľady miestnych občanov (bielych), ktorí ešte nevideli černocha na koni. Za pomoc pri zabíjaní zloduchov pomáha Shultz vyslobodiť Djangovu ženu Broomhildu (Kerry Washington), ktorá je v zajatí bezohľadného plantážnika Calvina Candieho (Leonardo DiCaprio). Počas cesty sledujeme, ako bieli vládnu nad čiernymi, kde slovo neger prežíva zlatú éru, kde muži odpľúvajú “brečku” na zem, kde sa oplatí vedieť strieľať do čierneho… Pri tom všetkom je obdivuhodné, že film je čisto proti-rasistický, pretože hlavný hrdina prežíva plnohodnotnejší život ako hocijaký špinavý beloch a najmä má právo ma pomstu, hlavná to črta westernu… Často sme boli u Tarantina zvyknutí, že rozprávanie rozdeľoval do jednotlivých ucelených kapitol. V tomto filme síce táto scénkovitosť so samostatnou pointou ostala, ale je nie je tak ostro ohraničená. V každej časti máme nejaký ten hlavný monológ, streľbu, a samozrejme prehnaný výstrek krvi. Ocitneme sa na mnohých miestach, ktoré sú vďaka rozpočtu epickejšie a pre oko lahodnejšie. To platí aj pre počet postáv. Šmrnc dialógov ich našťastie neposiela do úzadia, aj keď vám vďaka 165 minútovej dĺžke môže dôjsť dejová a myšlienková sústredenosť. Mne sa to stalo hneď po zoznámení s DiCapriom a jeho verným sluhom Samuelom L. Jacksonom. Na ich stret s Djangom som sa najviac tešil, no neprekonali dovtedy humorné pôsobenie Christopha Waltza. Ten jednoznačne vyčnieva (zaslúžene nominovaný na Oscara), aj keď sa jeho postava ku koncu dostáva do zadumanejšej formy, kde ho akoby všetky tie negerské trable vážne oslovili. Rovnako konanie Calvina Candieho nebude ako z učebnice pre banditov, čo je fajn, ale nie ste na to zvyknutí. A do tretice mi vadil ten natiahnutý koniec, pričom Quentin z filmu, resp. zo scenára, povyhadzoval mnoho scén, kde sa mali objaviť ďalšie a ďalšie postavy. Film je ale rozhodne zábavný – westernovo zábavný, niekde krvavý, niekde ukecaný. Nejde o “á la western”, či spaghetti western, ale o klasický western s moderným prístupom. Dokonale to vystihuje zmes soundtracku zo spaghetti klasických filmov (Morricone, Ortolani), country-folku a dokonca aj hustého hip-hopu.
Posted on: Sat, 19 Oct 2013 14:26:42 +0000