Romsky slovnik 1 jeden - jekh 2 dva - duj 3 tri - trin 4 štyri - štar 5 päť - pandž 6 šesť - šov 7 sedem - efta 8 osem - ochto 9 deväť - eňa 10 desať - deš 11 jedenásť - dešujekh 12 dvanásť - dešuduj 13 trinásť - dešutrin 14 štrnásť - dešuštar 15 pätnásť - dešupandž 16 šestnásť - dešušov 17 sedemnásť - dešuefta 18 osemnásť - dešuochto 19 devätnásť - dešueňa 20 dvadsať - biš 21dvadsaťjeden - bišujekh 22 dvadsaťdva - bišuduj 23 dvadsaťtri - bišutrin 24 dvadsaťštyri - bišuštar 25 dvadsaťpäť - bišupandž 26 dvadsaťšesť - bišušov 27 dvadsaťsedem - bišuefta 28 dvadsaťosem - bišuochto 29 dvadsaťdeväť - bišueňa 30 tridsať - tranda 40 štyridsať - saranda Dobrý deň - Lačho džives Dovidenia - Ačhen Devleha (Ostávajte s Bohom) Ďakujem - Paľikerav Ako sa máš? - Sar sal? Ako sa máte? - Sar san? Svätý - Sentno Svätá - Sentňi Ľúbim ťa - Kamav tut Ľúbiš ma? - Kames man? Dobrú chuť - Lačho chaviben (Mište tuke te perel) Prosím ťa - Mangav tut Nechoď preč - Nadža ňikhaj Škaredé - Džungales Pekné - Šukares Ideme čítať - Džas te genel Ideme jesť - Džas te chal Ideme domov - Džas khere Ideme von - Džas avri Ideme spievať - Džas the džijavel Daj mi pusu - Čumide man Daj mi ruku - An o vas Chcem, aby si bol šťastný - Kamav, hoj te aves bachtalo Áno - He Nie - Na Nerob to - Naker oda Ide mi o teba - Džal mange pal tute Poď sem - Av ade Poď ku mne - Av kemande (Av kema) Rozumiem - Achajuvav Nerozumiem - Naachajuvav Bože môj - Devla miro Čo chceš? - So kames? Čo robíš? - So keres? Čo sa stalo? - So pes ačhija? Myslím na teba - Gondoľinav pre tute Chcem byť s tebou- Kamav te el tuha Láska moja - Kamiben miro Môj život - Miro dživipen Ja - Me Ty - Tu On, Ona - Ov, Oj My - Amen Vy - Tumen Oni - On Ja hovorím - Me phenav Ty hovoríš - Tu phenes On hovorí - Ov phenel (vakerel) My rozprávame - Amen vakeras Vy rozprávate - Tumen vakeren Oni rozprávajú - On vakeren Ja mám - Man hin Ty máš - Tut hin On má - Les hin Ona má - La hin My máme - Amen hin Vy máte - Tumen hin Oni majú - Len hin Ja nemám - Man nane Ty nemáš - Tut nane Je mi smutno - Phares mange hin Bolí ma to - Dukhal man oda Prečo? - Soske? Koľko? - Keci? Zajtra - Tajsa Dnes - Ada džives Včera - Ič Ráno - Tosara Večer - Rači Ja viem - Me džanav Ja neviem - Me nadžanav Ty vieš - Tu džanes Ty nevieš - Tu nadžanes S kým si? - Kaha sal? Už idem - Imar džav Už ideš? - Imar aves? Kedy prídeš? - Kana aveha? Ja idem - Me džav Ja prídem - Me avava Ty ideš - Tu džas Ty prídeš - Tu aveha Čo budeš robiť? - So kereha? Čo si robil včera? - So kerehas ič? Čo hovoríš? - So vakeres? Čo on povedal? - So ov phendža? Čo si povedal? - So vakerehas? Poviem ti to ráno - Phenava tuke oda tosara Spíš? - Soves? Ja som ešte v práci - Me som mek andre buči Ja som v električke - Me som andre električka Musím veľa pracovať - Mušinav te kerel but buči Mám veľa práce - Hin man but buči Čakám - Užarav Čakaj - Užar Poď so mnou - Av manca Kto? - Ko? Kde? - Kaj? Sadni si - Beš tele Malý(á) - Cikno(ni) Veľký(á) - Baro(ri) Pomaly - Polokores Rýchlo - Siďar Bež! Nebež! - Denaš! Nadenaš! Ako sa voláš? - Sar pes vičines? Volám sa … - Vičinav pes Koľko máš rokov?- Keci tuke berš? Odkiaľ si? - Khatar sal? Kde si teraz? - Kaj sal kanake? Kde ma budeš čakať? - Kaj man užareha? Kedy ma budeš čakať? - Kana man užareha? Zabudla som - Bisterdžom Zabudol si - Bisterdžal Pýtať sa - Te phučel (pes) Opýtaj sa - Phuč Chcem sa ťa opýtať - Kamav tutar te phučel Nepýtaj sa - Naphuč Zavolaj mi - Vičin mange Zavolám ti - Vičinava tuke Zazvoň mi - Brinkin mange Zazvoním ti - Brinkinava tuke Pozri sa - Dikh Nepozeraj sa - Nadikh Počúvaj - Šun Prečo sa smeješ? - Soske asas? Som smiešna? - Som po asaben? Si smiešny - Sal po asaben Nechaj ma - Muk man Daj mi pokoj - De mange sirom Trošku - Sikra Zo srdca - Jilestar Si rómka? - Sal romaňi? Si róm? - Sal romano? Polovične - Jepašuňi Chrbát - Dumo Hlava - Šero Vlasy - Bala Nos - Nakh Oči - Jakha Ústa - Vušta Krk - Meň Prsia - Čuča Ruky - Vasta Prsty - Angušťa Žalúdok - Ďombra Koleno - Khoč Brucho - Per Tvár - Muj Nohy - Pindre Topánky - Kamašťi Čo, kto, ktorý, kde, kedy, ako, prečo-So, ko, savo, kaj, kana, sar, soske Kto je ten chlapec? - Ko hin oda čho? Čo je to? - So hin oda? Kúpil som dve autá - Cindžom duj motora. Kde je? - Kaj hin? – hino? Kedy prídu? - Kana avena? Prečo ona nechodieva načas do školy?-Soske oj phirel nasik andre škola? Prečo prichádzaš tak neskoro? - Soske aves avke nasik? Čo robí tvoja sestra? Píše. - So kerel tiri pheň? Irinel. Kedy budú doma? - Kana ena khere? Nikto to nevie. - Ňiko oda nadžanel. Kde bývaš? Žiješ? - Kaj bešes? Džives? S kým ideš? - Kaha džas? Čo hľadáš? - So rodes? Kto to tak povedal? - Ko oda avke phendža? Odkiaľ prichádzajú? - Khatar aven? Čo chce robiť? - So kamel te kerel? Načo myslí? - Pre soste gondoľinel? Komu sa mám poďakovať za obraz? – Kaske majinav te paľikerel vašo kipos? Ako to urobíme? - Sar oda keraha? Čo si o tom myslíš? - So peske pal oda gondoľines? Kedy sa to stalo? - Kana pes oda ačhija? Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa? Ktorý z tých chlapcov je Ján? - Ko kale čhavendar hino o Jankus? Od koho si dostal peniaze? - Kastar chudľal o love? Ktoré jazyky študuješ? - Save čhiba študines? Kto ti to povedal? - Ko tuke phendža? Čo je ťa do toho? - So hin tut andro oda? To nič. - Oda nič. Kde to položím? - Kaj oda te thovav? Kto to urobil? - Ko oda kerdža? Prečo si robiť starosti? - Soske peske tekerel starosti? Kde, hore, dole, vpredu, vzadu - Kaj, upre, tele, anglal, palal Kde si to našiel? - Kaj oda arakhľal? Kde to je? Je to blízko. Je to ďaleko - Kaj hin oda? Hin oda pašes. Hin oda dur. Na čo to je? - Pre soste koda hin? Kde si to kúpil, dostal? - Kaj oda cindžal, chudľal? Kto tam ešte bol? - Ko sas mek odoj? Kedy odchádzaš? - Kana džas? Čo keby sme išli spolu na obed? - So te geľamas khetane pro dilos? Koľko máš rokov? - Keci tuke berša? Kde a kedy si to počul? - Kaj u the kana oda šunďal? Kedy si to poslal? - Kana oda bičhaďal? Kedy si ho videl naposledy? - Kana les dikhľal naposledy? Kto je tá žena? - Ko hin odi džuvľi? Koho si ešte videl? - Kas mek dikhľal? O čo ide? - Pal soste džal? Kde tak asi býva? - Kaj avke bešel? Čie je to auto? - Kaskero hin oda motoris? Ako ďaleko je to odtiaľto? - Sar dur hin oda adarik? Koľko ľudí je tam? - Keci manuša hine odoj? Koľko chceš? - Keci kames? Ako je to možné? - Sar oda avke šaj el? Ako sa vám to páči - Sar pes tumenge oda tecinel Kde bývaš? - Kaj bešes? Bývam v strede mesta/na sídlisku. - Bešav maškaro fors/pro sidliskos. Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa? Moja adresa je Ružová 5, Košice. - Miri adresa hiňi Ružová 5, Košice. Máte veľký byt? - Hin tumen baro kher? Nie, tri izby a kuchyňu. - Na, trin khera, the jekh kuchňa. Na ktorom poschodí bývaš? - Pro savo poschodie bešes? Bývam na prvom poschodí. - Bešav pro eršino poschodie. Chceš vidieť náš byt/dom? - Kames te dikhel amaro kher? Príď sa pozrieť na náš byt/dom. - Av te dikhel pro amaro kher. Môžeme si niečo uvariť v kuchyni? - Šaj peske vareso tavas andre kuchňa? Otec/matka - dad/daj Brat/sestra - phral/pheň Syn/dcéra/deti - čho/čhaj/čhavore Starý otec/Stará matka - phuri dad/phuri daj Strýko/teta - bačis/nena Švagor/švagriná - šogoris/šogorkiňa Bratranec/sesternica - bratrancos/sesternica Svokor/svokra - sastro/sasuj Manžel/manželka - rom/romňi Vnuk/vnučka - lačhakero čho/lačhakeri čhaj Nevlastný otec - čimos Máš ženu/muža? - Hin tut romňi/rom? Áno, už desať rokov. - He, imar deš berš. Máte deti? - Hin tumen čhavore? Máme jedného syna a jednu dcéru. - Hin amen jekh čho the jekh čhaj. Môj brat má ženu/nemá ženu. - Mire phrales hin romňi/nane romňi. Moja sestra nežije s mužom. - Miri pheň nadživel le romeha. Svadba bude v marci. - Bijav ela andro marcos. Kde bude svadba? - Kaj ela o bijav? Moja manželka sa narodila v Jasove. - Miri romňi uľiľa Jasoste. Koľko rokov má váš syn? - Keci beršengero hino tumaro čho? /Keci berš hin tumare čhaske? Môj starší syn má jedenásť rokov. - Miro phureder čho hino dešujek beršeskero. /Mire phureder čhaske hin dešujek berš./ Nevedel som, že máš sestru. - Nadžanavas hoj tut hin pheň. Môj syn veľmi rád športuje. - Miro čho igen rado športinel. Dcéra rada varí. - E čhaj rado tavel. Aký je?/Aká je? - Savo hino?/Savi hiňi? Je veľmi vysoký/nízky. - Hino igen učo/cikno. Má dobrú postavu. - Hin les šukar postava. Je to chudé dievča. - Hiňi šuki/saňi čhaj. Jej priateľka je tlstá. - Lakeri baratkiňa hiňi thuľi. Môj dedo je starý. - Miro papus hino phuro. Jej zelené oči sú krásne. - Lakere zelene jakha hine šukar. Môj brat je pekný muž. - Miro phral hino šukar rom. Ja mám modré oči a on má hnedé. - Man hin kike jakha, la hin hňede. On je škaredý. - Ov hino džungalo. Prečo si smutný? - Soske sal smutno? On je šťastný. - Ov hino bachtalo. Ona je zlá a lenivá. - Oj hiňi nalačhi the lenivo. Tento chlapec je veľmi zvedavý. - Ada čhavo hino igen zvedavo/kivančošno. Dávaj na seba pozor. - Viďazin pre tute. Múdry človek. - Goďaver manuš. Veľmi zvedavá žena. - Igen zvedavo/kivančošňi džuvľi. On je lakomý muž. - Ov hino hamišno. Môj syn je najlepší študent. - Miro čho hino jekhfeder študentos. Daj mi viac peňazí. - De man buter love. Pavol pracuje najviac. - O Pavol kerel jekhbuter. On má viac šťastia ako rozumu. - Les hin buter bacht sar godži. Pre pravdu sa každý hnevá. - Vaš o čačipen sako rušel. Verím ti. Veríme vám. - Pačav tuke. Pačas tumenge. Najšťastnejší muž na svete. - Jekhbachtaleder murš pro svetos/pre luma. Mária je najkrajšie dievča, aké poznám.- E Maria hiňi jekhšukarader čhaj sava prindžarav. Chcem zavolať pánovi Baloghovi. - Kamav te vičinel le Balogoske. Máte telefónny zoznam? - Hin tumen telefonno zoznamos? Áno, tu je. - He, ade hino/ he, ake hino. Kto volá? Volá Ervín. - Ko vičinel? Vičinel o Ervin. Môžeš mi zavolať v stredu večer? - Šaj mange vičines stredone rači? Aké je tvoje telefónne číslo? - Savo hin tiro telefonno samos? Zavolaj mi zajtra. - Vičin mange tajsa. Chcem hovoriť s tvojou sestrou. - Kamav te vakerel tira/tra pheňaha. Nie je doma. - Nane khere. Mám jej povedať, aby ti zavolala? - Majinav lake te phenel hoj te vičinel tuke? Už som jej volal dvakrát. - Imar duvar lake vičinďom. Prosím, hovor hlasnejšie, nepočujem ťa.- Mangav tut, vaker zoraleder, našunďol tut. Počkaj chvíľku. - Užar sikra. Koľko stojí táto izba? - Keci mol ada kher? Je to veľmi drahé. - Oda hin igen dragano. Kde je moja taška? - Kaj hiňi miri taška? Zobuď ma ráno o šiestej. - Uštav man tosara šovorendar. Koľko mám zaplatiť? - Keci majinav te počinel? Auto sa pokazilo. - O motoris mosajija. Zavolajte mi opravára. - Vičinen mange le opravaris. Kedy to bude hotové? - Kana oda ela kisno? O tri dni. - Palo trin džives. Kde budeme jesť? V reštaurácii. - Kaj chaha? Andre reštauracija. Budete jesť aj polievku? - Chaha the zumin? Nepoznám toto jedlo. - Naprindžarav ada chaben. Máte zeleninu? - Hin tumen zelenina? Pil si pivo? - Pijal lovina? Chceš ešte niečo? - Kames mek vareso? Nie som hladný. Som smädný. - Nasom bokhalo. Som somňašno/smedno. Čo budeš piť? - So pijeha? Prineste mi fľašu červeného vína. - Anen mange caklos joji mol. Ďakujem, všetko mi chutilo. - Paľikerav, sa mange chuťinelas. Svadba - Bijav, vera Krstiny - Boľipen Aké je počasie? - Savo hin idejos? Je pekný deň./Je škaredý deň. - Šukar džives./Džungalo džives. Je veľmi teplo./Je veľmi zima. - Igen tato./Igen šil. Fúka vietor. - Phurdel e balvaj. Svieti slnko. - Sitinel o kham. Je veľmi veľká zima. - Igen baro šil hin. Bude búrka. Prší. - Ela burka. Del brišind. Sneží a mrzne. - Del o jiv the faďinel. Zober si kabát, bude pršať. - Le peske e guba, dela brišind. Ako sa cítiš? - Sar pes irzines/ciťines? Dnes mi je lepšie ako včera. - Ada džives mange hin feder sar ič. Som chorý./Som unavený. - Som nasvalo./Som unavimen. Kašlem a som prechladený. - Khasav u mek som prechlaďimen. Pichalo ma v chrbte. - Surinlas man andro dumo. Mám asi teplotu. - Hin man talam horučka. Bolí ma hrdlo. - Dukhal man o kirlo. Zvracal, omdlel. - Čhankerlas, mengisajija. Zomrel na rakovinu. - Muja pre rakovina. Nech ide k lekárovi. - Midžal ko doktoris. Spadol som a udrel som si koleno. - Pejom the demaďom peske e khoč. Zlomil som si ľavú ruku. - Phagľom peske o balugno vast. Zavolajte lekára. - Vičinen le doktoris. Bolí ma hlava. - Dukhal man o šero. Nechcem jesť. - Nakamav te chal. Spím zle a potím sa. - Sovav namište the poťinav pes. Ťažko dýcham a silno kašlem. - Phares dichinav the zorales khasav. Otvor ústa. - Phundrav o muj. Nedýchaj, ľahni si. - Nadichin, pašťuv tuke. Vezmeš si lieky, bude ti lepšie. - Leha peske o prašky, ela tuke feder. Kde pracuješ? - Kaj keres buči? V úrade. Som sekretárka. - Pro urados. Som sekretarka. Ona stratila zamestnanie/prácu. - Oj našaďa e buči. Môj kamarát nemá prácu. - Mire baratos nane buči. Aký máš plat?/Koľko zarábaš? - Keci zarodes? On je dôchodca. - Ov hino dvochodcas. Koľko to stojí? - Keci oda mol? Prosíte si ešte niečo? - Kamen mek vareso? Táto košeľa je lacná/drahá. - Ada gad nane dragano/hino dragano. Dajte mi ešte bielu košeľu. - Den man mek parno gad. Máte červenú sukňu? - Hin tumen ľoľi rokľa? To je veľmi drahé. - Oda hin igen dragano. Chcela by som sa pozrieť na čiernu sukňu.- Kamavas bi te dikhel pe kaľi rokľa. Toto si kúpim, ďakujem. - Ada peske cinava, paľikerav. Zaplatím./Platím. - Počinav. Chlieb - Maro Cibuľa - Purum Maslo - Čhil zemiaky - gruľi, kompira, bandurky mlieko - thut zelenina - zelenina syr - siros mäso - mas saláma - salama tvaroh - ciral halušky - halušky palacinky - palačinky zemiakové placky - klepčanky/malešňiki buchty - buchty koláče - bokeja pirohy - pišoty kapusta - armin polievka - zumin soľ - lon cukor - cukros ocot - šut med - medos čierne korenie - papros červená paprika - ľoľi paprika cesto - chumer hrniec - piri tanier - taňiris pohár/šálka - poharis/šalka lyžica - roj nôž - čhuri vidlička - vidlička vareška - kaštuňi roj Kedy sa stretneme? - Kana pes arakhaha? Kde sa stretneme? - Kaj pes arakhaha? Kedy a kde sa stretneme? - Kana the kaj pes arakhaha? Kde ma počkáš? - Kaj man užareha? Kde ťa mám počkať? - Kaj tut majinav te užarel? Počkám ťa doma. - Užarava tut khere. Počkaj ma pred domom. - Užar man paš o kher. Kto to spieva? - Ko oda džijavel? To je pekná pieseň. - Oda hin šukar džiji(giľi) To spievaš ty? - Oda džijaves tu? Pekne spievaš. - Šukares džijaves. Pusti mi tú pieseň ešte raz. - Muk mange odi džiji mek jekhvar. Nauč ma to spievať. - Sikav man oda te džijavel. Zaspievajme si to spolu. - Aven džijavas oda khetane. Kúpim si to CD-čko. - Cinava peske oda CD-čkos. Rád/rada počúvam cigánske piesne. - Rado šunav romane džija. Niektoré sú veľmi smutné. - Varesave hine igen žajošne. O čom sa tam spieva? - Pal soste pes odoj džijavel? Prelož mi to. - Prethov mange oda. Pôjdeme na zábavu? - Džaha pro balos? Kedy budú vystupovať? - Kana vistupinena? Kedy/o ktorej začínajú? - Kecorendar kezdinen? Kedy sa to končí? - Kana pes oda končinel? Veľmi sa mi to páčilo. - Igen pes mange oda pačinlas/tecinelas. Hrali výborne. - Bašavenas igen mište. Cigánske hlasy - Romane hangi Prečo už spolu nehráte? - Soske imar khetane nabašaven? Poďme do Romathanu na premiéru. - Aven džas andro Romathan pre premiera. O čom bude nová hra? - Palsoste ela nevi hra? Hrá ešte v Romathane Žaneta? - Bajinel mek andro Romathan e Žaneta? Prečo odišla? - Soske odgeja? To je škoda, páčila sa mi, aj tebe? - Oda hin zijang pačinelas/tecinelas pes mange, the tuke? Prídeme ešte niekedy? - Avaha mek varekana? Rada chodím do divadla. - Rado phirav andro divadlos. Rád chodíš do divadla? - Rado phires andro divadlos? Musím zistiť, aký program má Romathan. - Mušinav pes te dodžanel, savo programos hin le Romathan. V ŠKOLE | ANDRE ŠKOLA Deti sa budú učiť čítať a písať. - O čhavore sikľona te genel the te irinel. Budeme sa učiť aj novú pesničku. - Sikľuvaha the nevi džiji. Kto zaspieva pesničku? - Ko džijavela džiji? Eva má ťažkosti s matematikou. - La Eva hin pharipen la matematikaha. Včera sme počítali do desať. - Ič genahas dži ko deš. Zajtra sa naučíme básničku. - Tajsa sikľuvaha basňička. Budeme písať nové písmená. - Irinaha neve pismena. Ivan musí veľa písať. - O Ivan mušinel but te irinel. Deti, poďme spievať! - Čhavale, džas te džijavel! Deti, ideme von! - Čhavale, aven džas avri! Deti, budeme čítať. - Čhavale, genaha. Deti, budeme písať. - Čhavale, irinaha. Deti, budeme počítať. - Čhavale, genaha. Chcela by som pekne čítať a písať. - Kamavas bi šukares te genel the te irinel. Keď budeš chodiť do školy, všetko sa naučíš. - Te phireha andre škola, sa sikľoha. Príde pre teba brat? - Avela pal tute o phral? Nakreslil si pekný obrázok. - Kreslinďal šukar kipocis (obrázkos). Si veľmi šikovný. - Sal igen šikovno. Teraz ideme jesť obed. - Kanake džas te chal o dilos. Odložte všetko do skrinky. - Othoven sa andre skrinka. Na obed sú buchty. - Po dilos hin buchti. Jete radi buchty? - Chan rado buchti? Umyte si ruky! - Thoven o vasta! Budeme jesť pekne. - Chaha šukares. Dobrú chuť. - Lačho chaviben. Chutil ti obed? - Chuťinelas tuke o dilos? Prečo si nejedol polievku? - Soske nachajal e zumin? Ja nerád jem bielu polievku. - Me narado chav parňi zumin. Mama varí lepšie jedlo. - Miri daj tavel feder chaben. Rád jem mäso, zemiaky a kapustu. - Rado chav mas, kompira the armin. Na Vianoce sme jedli ryby, šalát a kapustnicu. - Pre Karačoňa chahas mačhe, šalatos the arminakeri zumin. Vonku sa budeme hrať s loptou. - Avri pes bajinaha la loptaha. Kto chce, môže tancovať a spievať. - Ko kamel, šaj khelel vaj džijavel. Janko, prečo nechceš ísť von? - Janko, soske nakames te džal avri? Miška, prečo nechceš spievať? - Miška, soske nakames te džijavel? Oblečte sa. - Uren pes. Vyzlečte sa. - Čhiven pes tele. Nie je ti zima? - Nane tut šil? Nepi studenú vodu! - Napi šilalo paňi! Urobím teplý čaj, dobre? - Kerava tači teja, mište? Prečo Jožko nechodí do školy? - Soske o Jožkus naphirel andre škola? Pani Baloghová, Jožko by mal chodiť do školy. - Pani Baloghova, o Jožko by majinďahas te phirel andre škola. Už tri dni nebol v škole. - Imar trin džives nasas andre škola. Je chorý? Bolí ho niečo? - Hino nasvalo? Dukhal les vareso? V pondelok ideme s celou triedou do kina. - Hetvine džaha caja triedaha andre mozi. Príde Dežko do školy? - Avela o Dežkus andre škola? Dežko bol s mamou u doktora. - O Dežkus sas la daha ko doktoris. Všetky deti budú cvičiť. - Savore čhavore cvičinena. Ja nechcem cvičiť! - Me nakamav te cvičinel! Bolia ma nohy. - Dukhan man o pindre. Hovoríš pravdu? - Čačeste vakeres? Sadni si a pozeraj sa, ako deti cvičia. - Beš tele u dikh, sar o čhavore cvičinen. Zajtra budeš cvičiť s nami, dobre? - Tajsa cvičineha amenca, mište? Mínus znamená odober. - O mínus hin hoj te odles. Plus znamená pridaj. - O plus hin hoj te prithoves. Aby si vedel, kedy je menej a kedy viacej, rozumieš? - Hoj te džanes kana hin frimeder u kana buter, achajos? Štyri jablká je viac, ako jedno jablko. - Štar phaba hine buter sar jekh phab. Jedno jablko je menej ako dve. - Jekh phab hin frimeder sar duj. Naučíme sa počítať a budete vedieť v obchode nakupovať. - Sikľuvaha te genel u džanena andre bota te cinkerel. Koľko stojí jeden rohlík? - Keci mol jekh kifľos? Koľko stojí päť rohlíkov? - Keci mol panč kifľi? Zahráme sa na obchod. - Bajinaha pes pre bota. Gitka bude predavačka. - E Gitka ela botoškiňa. Ondrej bude nakupovať a počítať peniaze. - O Ondrej cinkerela the genela o love. Potom sa vymeníte, dobre? - Pajs pes čerinena, mište? Napíšte slovíčka do zošita. - Irinen o lavora andro zošitos. Píšte pomalšie a krajšie. - Irinen polokeder the šukareder. Napíš to ešte raz. - Irin oda mek jekhvar. Napíš na tabuľu svoje meno. - Irin pre tabula tiro nav. Napísal si to dobre. - Irinďal oda mište. Povedz mamke, nech príde do školy. - Phen tradake mi avel andre škola. Musím sa s ňou porozprávať. - Mušinav laha te vakerel. Môže prísť zajtra? - Šaj avel tajsa? Keď nemôže, ja prídem ku vám domov. - Te našti avel, me džava ke tumende khere. Mamka sa stará o malú sestru a brata. - Mridaj merkinel pre cikňi pheň the pro phral. Zajtra bude doma. - Tajsa ela khere. Otec pracuje, nebude doma. - Mro dad kerel bučhi, naela khere. Mamka vás bude čakať. - Mridaj tumen užarla. Dobre, prídem a pohovoríme si. - Mište, avava a povakeraha peske
Posted on: Sun, 04 Aug 2013 12:54:32 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015