TS - Bratislava, 18. júl 2013 – V letných mesiacoch lekári Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava (DFNsP) upozorňujú na zvýšené riziko akútnych hnačkových ochorení. Dôvodov je viac. Horúce letné počasie predisponuje množenie niektorých ochorenie vyvolávajúcich baktérií a vírusov a počas dovolenkovej sezóny treba myslieť aj na takzvanú cestovateľskú hnačku a otravy hubami. "Väčšina z nás, a deti zvlášť, sa po dlhej zime tešíme na letné mesiace a prázdniny, hoci so sebou okrem oddychu prinášajú aj určité riziká. V lete sledujeme viac hnačkových ochorení. Na Oddelení urgentného príjmu (OUP) našej nemocnice denne vyhľadá pomoc 15 až 20 pacientov s hnačkami rôzneho pôvodu, ktoré sú, predovšetkým u malých detí, neraz závažným zdravotným rizikom,“ upozornil na nástrahy leta doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., riaditeľ DFNsP Bratislava. "Spravidla do našich ambulancií prídu pacienti s akútnou hnačkou, ktorá netrvá dlho, je opakovaná, častá a obťažujúca. Takto prebiehajúca akútna hnačka môže viesť k masívnym stratám vody a minerálov v organizme, ktoré sa za normálnych okolností takto z tela nedostávajú. Tieto straty majú následne dopad na fungovanie mnohých orgánov a preto pacienti trpia okrem hnačky často aj výraznou únavou, bolesťami brucha, svalov a hlavy. Vzhľadom na znížený obsah vody v tele deti menej močia, sú bledé, trpia nechutenstvom, môžu mať zvýšenú telesnú teplotu. Nezriedka je postihnutý aj žalúdok a deti súčasne s hnačkou vracajú,“ povedal MUDr. Marcel Brenner, primár OUP. Lekári OUP posudzujú hnačky aj v kontexte príčin, nakoľko vyvolávateľom môže byť vírus, baktéria, porucha tolerancie zložky stravy, iné diétne pochybenie, stres. Hnačka u detí môže poukazovať aj na niektoré chirurgické ochorenia. Rodičov sa tiež pýtajú na podiel vody v stolici, napr. či je vodnatá až striekavá, prípadne s prímesou krvi a tiež na farbu stolice. Významnými sprievodnými ukazovateľmi sú prípadná zvýšená telesná teplota, vracanie, súčasné ochorenie iných systémov, sprievodné kožné prejavy, bolesti a iné. ,,Starostlivo sa pýtame aj na to, čo dieťa jedlo, nakoľko jedným z príznakov otravy, napríklad muchotrávkou zelenou, je vracanie s hnačkou, tiež na tráviace ťažkosti iných osôb, s ktorými je, alebo bolo dieťa v kontakte, nakoľko pri infekčnej príčine hnačky sa týmto kontaktom môže identifikovať prenos. Pokiaľ je príčinou hnačky vírus alebo baktéria, hnačka môže obsahovať týchto živých vyvolávateľov a predstavuje tak infekčný – rizikový materiál. Hnačku môže spôsobiť aj náhodné požitie mydiel či saponátov,“ dopĺňa skúsenosti z praxe primár Brenner. V letnom období sa lekári častejšie stretávajú s hnačkovými ochoreniami, aj keď niektoré sa vyskytujú počas celého roka. Horúce letné dni predstavujú ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie mikroorganizmov, najmä baktérií. Teplo, slabá hygiena, zlé skladovanie a nedostatočné tepelné spracovanie potravín a kontaminovaná voda predstavujú riziko vzniku hnačkových ochorení. Leto a dovolenková sezóna sa už tradične spájajú s cestovaním. V posledných rokoch stále viac ľudí s malými deťmi cestuje do vzdialených exotických destinácií.. ,,V tejto súvislosti musíme myslieť aj na takzvanú cestovateľskú hnačku a na spoluprácu s Klinikou infektológie a geografickej medicíny SZU a Univerzitnej nemocnice Bratislava, pretože cestovanie do exotických krajín môže byť spojené s väčšími rizikami hnačkových ochorení a výskytom „exotických“ parazitárnych ochorení,“ upozornila na problém MUDr. Iveta Čierna, PhD., gastroenterologička II. detskej kliniky LF UK a DFNsP Bratislava. Hnačky môžu spôsobovať rôzne vírusy, baktérie, toxíny alebo diétne chyby. V lete sa častejšie stretávame s pôvodcami črevných infekcií ako sú enterotoxické E. coli, salmonely a baktérie z rodu Campylobakter . Tieto baktérie pochádzajú z potravín živočíšneho pôvodu, najmä z mäsa, vajec a iných nedostatočne tepelne spracovaných produktov. K pomnoženiu vírusov a baktérií v potravinách môže dôjsť prenosom kontaminovanými rukami alebo nesprávnym skladovaním potravín. Vírusové a bakteriálne ochorenia ohrozujú predovšetkým najmenšie deti, ktoré sa veľmi rýchlo dehydratujú. V letných mesiacoch nesmieme zabúdať aj na hnačky a tráviace ťažkosti spojené s požitím húb. Tradícia konzumácie jedál z vlastnoručne nazbieraných húb na Slovensku často vedie k závažným komplikáciám a často až fatálnym otravám. Kedy už hovoríme o hnačke? "Je to individuálne, vyprázdňovanie u detí závisí aj od veku. U dojčiat a batoliat je fyziologicky častejšia frekvencia vyprázdňovania a redšia konzistencia stolice, čo môže byť interpretované ako hnačka. U dojčených detí môže byť stolica 8 -12 krát denne, u detí na mliečnej formule 4-6 krát denne a stále ešte nemusíme hovoriť o hnačke. Zmenu vo vyprázdňovaní však matky rýchlo spozorujú. O hnačke hovoríme vtedy, ak stolica má väčší objem, je riedka až vodnatá, výrazne zapáchajúca a frekvencia vyprázdňovania je priemerne viac ako 5 x denne“ hovorí gastroenterologička Iveta Čierna a ďalej dodáva: "Pri hnačke nastáva porucha vstrebávania tekutín, veľké množstvo tekutín spolu so soľami odchádza stolicou a dieťa je ohrozené dehydratáciou. Čím je dieťa menšie, tým väčšie je riziko dehydratácie. Nedostatok tekutín v cievnom riečišti môže mať závažné dôsledky: rozvrat vnútorného prostredia, poruchu cirkulácie až zlyhanie srdca.“ Ako postupovať pri hnačke? Základom liečby každej hnačky je dostatočný prísun tekutín. Na rehydratáciu u detí sú určené špeciálne rehydratačné roztoky, ktorými dodáme do tela nielen vodu, ale obsahujú aj glukózu a dôležité soli, ktoré sa pri hnačke z organizmu strácajú. Niektoré sú obohatené aj probiotikami. Ako náhradu rehydratačných roztokov je vhodné u väčších detí použiť minerálne vody. Súčasťou liečby sú probiotiká, zdraviu prospešné baktérie, ktoré sú nápomocné pri úprave črevnej flóry na vytlačenie choroboplodných mikroorganizmov, ktoré sú pôvodcami hnačky. Dôležitá je úprava stravy. Strava by nemala obsahovať mlieko, vhodné sú potraviny, ktoré stolicu zahustia – vývar z mrkvy, varená mrkva, ryža , banán, prípadne strúhané jablká. Súčasťou hnačkového ochorenia často býva aj vracanie, preto je niekedy veľmi ťažké zabezpečiť požadovaný prísun tekutín, keď dieťa súčasne vracia. V takomto prípade je nutné, aby rodič s dieťaťom okamžite vyhľadal lekársku pomoc za účelom adekvátnej rehydratácie podávaním roztokov do žily. S malými deťmi, ktoré sú viac ohrozené dehydratáciou, je taktiež potrebné pri hnačke radšej navštíviť lekára. Prvou pomocou je vždy pediater, keď je nutná hospitalizácia pri podozrení na infekčnú hnačku, je dieťa odoslané na Kliniku infekčnej a geografickej medicíny. Prevencia akútnych hnačiek V prevencii hnačky doma, ale aj pri cestách do zahraničia, treba klásť dôraz na zvýšenú hygienu, nepiť v zahraničí tečúcu pitnú vodu z vodovodu, ale preferovať balenú vodu a nepiť chladené nápoje s kockami ľadu. Na osvieženie sú vhodnejšie nápoje izbovej teploty, nie chladené a sýtené. Treba sa vyhýbať konzumácii potravín, ktoré rýchlo podliehajú skaze, napríklad majonézovým jedlám, tepelne neupraveným jedlám, polotovarom. Pred plánovanou cestou odporúčame podávať minimálne dva týždne probiotiká vopred na zlepšenie bariérovej funkcie čreva. Kedy hnačka nie je akútna ale chronická? Akútne hnačky infekčného pôvodu zvyčajne trvajú 7-10 dní. Hnačka však môže byť sprievodným prejavom aj iných závažných ochorení. Ak hnačka trvá viac ako 14 dní, je potrebné myslieť aj na inú príčinu ako je infekčná. Po vylúčení infekčného pôvodu hnačky, ak riedke stolice naďalej pretrvávajú s prípadnými ďalšími sprievodnými celkovými príznakmi, akými sú neprospievanie, nechutenstvo, pokles telesnej hmotnosti, chudokrvnosť a iné, je potrebné, aby dieťa bolo odoslané k odbornému lekárovi – gastroenterológovi. Perzistujúca hnačka môže byť sprievodným prejavom chronických ochorení. U najmenších detí v dojčenskom veku býva často prejavom alergie na bielkovinu kravského mlieka alebo intolerancie laktózy. U starších detí je hnačka ako prejav malabsorpčného syndrómu - celiakie , syndrómu dráždivého čreva, ale môže sprevádzať aj závažné ochorenia akými sú chronické nešpecifické črevné zápaly – Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída. DFNsP Bratislava zabezpečuje diagnostiku a liečbu chronických ochorení tráviaceho traku. Pre svoje personálne zázemie a technické vybavenie sú do našej nemocnice odosielané deti z rôznych regiónov Slovenska, ktoré si vyžadujú špeciálne odborné vyšetrenia, najmä endoskopické, ktoré sa u detí realizujú v celkovej anestézii. V DFNsP Bratislava pri II. detskej klinike (DK) pôsobí aj Centrum pre liečbu chronických nešpecifických črevných zápalových ochorení a tiež Centrum biologickej liečby pre tieto ochorenia, kde sa liečia deti z celého Slovenska. V liečbe chronických hnačkových ochorení je najintenzívnejšia biologická liečba. V gastroenterologickej ambulancii II. DK LF UK a DFNsP Bratislava je v súčasnosti na biologickej liečbe 25 detí vo veku od 6 do 19 rokov.
Posted on: Thu, 18 Jul 2013 12:31:55 +0000
Recently Viewed Topics
© 2015