Čo je zmyslom nášho bytia? Splácať celý život hypotéku ? Báť sa o prácu? Živoriť a prežívať? Modliť sa k druhému pilieru a jeho prevádzkovateľom? Permanentne sa rozhodovať medzi poisťovňami, bankami a inými príživníckymi inštitúciami, medzi ktorými žiadne rozdiely nie sú? Zhromažďovať majetky, pre večný život kupovať hrady a zámky? Klamať, intrigovať a manipulovať? Nečítať knihy, či poéziu, ale výpisy z účtov, zmluvy na všetko a nič? Sledovať kauzy bez konca, hádky darebáckych politikov? Papierové hlavy? Výška dlhov ukazuje aký obludný rozmer má príživníctvo kapitálotvornej vrstvy, ako nás okrádajú a vykorisťujú. Tieto čísla ukazujú aké peniaze by mohol štát produktívne investovať do verejných výdajov, do zdravotníctva, školstva, na výskum nových liekov, na výstavbu bytov, na mzdy a dôchodky, pre blaho človeka. Takéto investície by prinášali prácu, znižovali vekovú hranicu odchodu do dôchodku, skracovali pracovný deň. Voľný čas by bol meradlom ekonomického rastu, nie kríza a virtuálna ekonomika. Nie vojny, terorizmus a bombové atentáty.Naše bytie je paradoxne virtuálne. Nohami sme síce na zemi, pohybujeme sa v reálnom čase i priestore, ale nič nám nepatrí, nič reálne nemôžeme zmeniť. Nakoniec, aj štrajky a street party sú len pre zábavu. Jedni sa vykričia, druhí si prevetrajú uniformy, pendreky a vodné delá. Siskári dostanú príplatok. Volebný a politický systém je nastavený tak, aby každá zmena zabavila občana na najbližšie obdobie. Voličovi hlupáčikovi zároveň dala ilúziu o jeho potrebnosti a význame. A novú nádej. Dookola, do nekonečna, do ďalšieho plesu v opere.
Posted on: Fri, 05 Jul 2013 15:14:24 +0000