2/28 Jastrabi sa chvíľu snažili nahliadnuť do deja zápasu na druhej strane ďalekohľadu, potom nastal čas pre kvíz, ktorému pripravil pôdu Retro nadviazaním na svoje predošlé diskusné príspevky ladené do tmava. Treba poznamenať, že hra aj v tejto tretine k tomu dala zopár nefotogenických impulzov. „Kde berú tých hráčov?“, hromžil, keď sa dvaja Bystričania už po tretíkrát márne pokúšali prihrať si presne na čepeľ. Nálada z prvej tretiny očividne pretrvala, tie dve prestávkové desinky to jednoducho nespravili. „Ty, počúvaj!“, spomenul si Peco a začal rozprávať, „Včera . . alebo v pondelok? . . no, to je jedno . . som sa zastavil na zimáku, vošiel som zozadu, od Béčka, ako chodia rozhodcovia. Trénovali nejakí mladí. A keď som zašušťal tým červeno-priesvitným zázrakom, chlapča, čo stálo pri mantineli, presne tu, sa obzrelo. Pozeral ako taký debilko. Ako zle zahraný terminátor. Drzo. Sopliak, ôsmak, možno prváčik na strednej. Vieš, bez zdravého rešpektu voči staršiemu, vôbec bez niečoho zdravého. No debil. Presne to mu išlo z očí. Vieš, také to: a môj ocko má prachy a tak ich mám aj ja, aj keď neviem, ako sa zarábajú. Musel by si ho vidieť.“ „Nemusel, díky. Viem si ho predstaviť.“ „Takú som mal chuť mu jednu drbnúť, že by mu rebrovanie haly dalo druhú. Určite čakal na tréning.“ „Takých by som najradšej nakopal do . .“, začal Cesnak. „Do samej podstaty vzniku sveta.“, doplnil ho Roman. „Do sliepky.“, hádal Tobias. „A podľa takýchto debilov ľudia potom posudzujú hokejistov a hokej samotný. A nechodia naň.“, uvažoval ďalej Peco. „Najsmiešnejšie je vidieť akože hokejistov v nejakých filmoch. Vyzerajú v nich ako basisti. Aj ten seriál s tým oným, čo tancoval v „lecdens“. Aj v jednom dieli s tým vlčiakom, tým policajným psom, vieš.“, Ovsove hľadanie správnych komunikačných výrazov malo z času na čas isté medzery, ako si už všetci všimli, čo sa však nedalo hovoriť o jeho strele švihom, tá bola ukážková. „A pritom, akí sme my obyčajný chalani. Super chalani, že?“, smial sa Tobias, od prírody pozitívny. „Ale nie. Aj čo poznám niektorých chalanov z extraligy, tak sú úplne normálny. Alebo aj chalani z NHL, či KHL, napríklad taký Tomáš.“, súhlasil Retro, dnes vlastne súhlasil po prvýkrát, pôsobilo to sympaticky. „Ktorý Tomáš?“, opýtal sa Ruža. „Surový. Pohodový chalan, kamarátsky. Braňo (Bendík) detto. A Mišo Handzuš ani nehovorím. To isté ďalší. A Andrej (Sekera), to je taký milý chlapík, ktorý akoby len mimochodom bol jeden z najlepších obrancov. “, vymenovával Retro borcov, ktorých míňal počas letnej prípravy. „Alebo taký Ruža, pozri naňho.“, smial sa Tobias, zatiaľ čo Ruža s úsmevom, rukami vo vreckách a vytiahnutými ramenami postával vedľa neho, „Plecia ako detský vešiak a pritom ako dobre hrá pri mantineli, že?“ „No to by si nebol ty, aby si nerýpal.“, poďakoval mu menovaný. „Čo ty na to, Ovos? Prispej konečne. Iba prežúvaš ako koník.“, obrátil Tobias svoju pozornosť doľava. „Nechce sa mi o tom hovoriť. Ani trochu.“, povedal vážne Ovos, ktorého obrazotvornosť ešte stále držala pred sebou vidinu mladého nevychovanca opísaného Pecom a odišiel dozadu ku kávomatu po ďalšiu čokoládu, aby ňou zapil rozladenie a slaný praclík. Rozhovory človeka unavia, potrebuje si sem-tam dobiť baterky. Sladkým. Mozgový stimul a tak. *
Posted on: Mon, 07 Oct 2013 19:52:59 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015