Bartalský nechce len prieskum ložiska, ale chce za každú cenu ťažiť uránovú rudu I. Totálne odfláknutý geologický prieskum. V prednáške Ing. Borisa Bartalského a spol. pod názvom „Postavenie uránu v energetickej politike Slovenska“ odprezentovanej na "Európskych dňoch baníkov a hutníkov" 06.60.2013 v Košiciach sa hovorí v všetkom možnom, len nie o úlohe uránu z ložiska Kuríšková v energetickej politike Slovenska. Tento urán, ktorý spokojne drieme v podzemí nemá s energetickou politikou Slovenska nič spoločné a ani nebude mať, či sa vyťaží alebo nie. Jadrové elektrárne na Slovensku budú fungovať aj bez neho. Prednáška je ale zameraná na niečo úplne iné ako je jej nadpis. Autor je geológ, ktorý v sa v nej zahral na baníka aj výrobcu uránového koncentrátu. To najhlavnejšie čomu rozumie (aspoň sa tak tvári) v nej uviedol šlendriánsky, diletantsky a neodborne. Čo sa geologickým prieskumom zistilo? Okrem určenia typu ložiska a jeho približných rozmerov spoločnosť Ludovíka Energy na čele s Borisom Bartalským nedokázala kvalifikovať všetky minerály uránu v ložisku a ani ich kvantifikovať. To isté platí aj pre ďalšie minerály molybdénu a medi. Najdôležitejším výstupom geologického prieskumu by mala byť čo najpresnejšia bilancia zásob uránu a ďalších významných kovov. Čo skutočne prieskum zistil, citujeme: „Nositeľmi uránu sú hlavne uraninit a coffinit, výnimočne U –Ti oxidy (hlavne orthobrannerit)“. „Kvantitatívny pomer uraninitu a coffinitu nemožno presne vyjadriť. Aj keď tieto minerály väčšinou vystupujú spolu, v metatufoch (hlavná rudná poloha), dominuje uraninit, v metabazitoch zasa coffinit (žilníkové zrudnenie)“. Inak povedané, prieskum dôveryhodne nezistil nič. Coffinit sa do roku 2012 vôbec neuvádzal ako uránový minerál v ložisku. Na druhej strane sa objavil orthobrannerit, ktorý sa do roku 2012 tiež neuvádzal. Uvádzal sa Brannerit ako druhý významný uránový minerál. Naviac sa do zverejnenia výsledkov prieskumu spoločnosťou L.E. v ložisku sa uvádzal ekonomicky významný obsah medi. (0,15%) Dnes sa o medi mlčí. Za 5 rokov zmizla z ložiska? Naozaj „seriózny , dôveryhodný a exaktný“ geologický prieskum. V prednáške je prezentovaný celkový obsah zásob uránu 15 831 ton. Ako sa dospelo k tomuto číslu sa v prednáške neuvádza. Ak geologickým prieskumom sa dôveryhodne nepreukázalo ani ktoré minerály uránu sa v ložisku nachádzajú a vôbec už sa nepodarilo určiť ich kvantitatívne zastúpenie, potom aj uvádzané zásoby uránu nie sú v žiadnom prípade odhadnuté na základe výsledkov geologického prieskumu, ale sú určené z brucha. Ešte že autor prednášky uviedol, že oproti výsledkom geologického prieskumu urobeného pôvodne (v dobe socializmu ) sa zásoby uránu strojnásobili. U molybdénu sa naopak, takmer 10 násobne znížili. Tým sa preukázalo, k čomu prieskum poslúžil. Za socializmu nerobili geologický prieskum hlupáci alebo diletanti. Pôvodné odhady kovov v ložisku sa určili z 27 vrtov. Tento počet vrtov v tak malom ložisku (cca 500 x 600 m v pôdoryse) je dostatočne reprezentatívny na odhad zásob s prijateľnou neistotou. (niekoľko desiatok %). V žiadnom prípade nemohlo pri prieskume dôjsť k odhadu líšiacemu sa trojnásobne , ako ho urobila Ludovíka Energy, ktorá pustila do verejnosti mýtus, že zvýšením počtu vrtov na tej istej ploche sa musia zásoby uránu zvýšiť. Takto zamestnanci L.E. odôvodňujú zvýšenie zásob uránu na 15 831 ton, to je trojnásobný oproti pôvodne zisteným zásobám. Kto tomu uverí, kto aspoň trochu ovláda zásady formálnej logiky? Zhrnuté. Zásoby uránu na Kuríškovej sa geologickým prieskumom spoločnosťou L.E. strojnásobili, pritom sa geologickým prieskumom nepodarilo kvantifikovať zastúpenie minerálov uránu, ale ani ich spoľahlivo kvalifikovať. Aká je potom dôveryhodnosť takéhoto geologického prieskumu? Odpoveď je jasná. Žiadna! Prieskum s vysokou pravdepodobnosťou poslúžil len na administratívne navýšenie zásob uránu ako marketingového ťahu na presvedčenie budúcich investorov o ekonomickej výhodnosti investovať do ťažby. V ložisku sa môže reálne nachádzať len 5 000 až 7 000 ton uránu namiesto 15 000 ton. Ak sa nevykoná nezávislé posúdenie zásob uránu v ložisku, hodnota 15 000 ton uránu je nedôveryhodná a s vysokou pravdepodobnosťou nereálna. Takýto nadhodnotený odhad oproti reálnym zásobám vždy poslúži k falošnému pozitívnemu ovplyvneniu potenciálnych investorov na zainvestovanie ťažby. Či hodnota 15 000 ton uránu a neúplne kvalifikované a nekvantifikované uránové minerály bude stačiť na „oblbnutie“ investorov je otázne, hlavne ak cena uránu neustále klesá a tento týždeň atakovala na spotovom trhu hodnotu 36 USD za libru. Ako sa informuje verejnosť o zásobách urán v ložisku. V roku 2007 boli zásoby odhadované na 13 958 ton uránu s obsahom 0,27% uránu v rude. (Zdroj: L. Pechová, P. Tatranský Hodnotenie vplyvu ťažby uránovej rudy na ložisku Košice- Jahodná, In AllDeco, s.r.o, Ev.č. U/INT/4.6-00/07, 15.11.2007.) V roku 2008 je uvedený tento odhad. „Obsahy U značne varírujú, v priemere je to 0,427 % U, priemerný obsah Mo je 0,38 % a Cu 0,15 %. Na ložisku je evidovaných 1 396 tis. t bilančných zásob. Hlavným minerálom je uraninit, v menšej miere brannerit a molybdenit.“ (Zdroj: Ing. Jozef Daniel Uranpres, s. r. o., Spišská Nová Ves, Mgr. Ivan Mesarčík Ministerstvo životného prostredia SR Bratislava. Surovinové zdroje uránovej mineralizácie z pohľadu možností ich využívania pre jadrovú energetiku, Enviromagazín 5/2006, 2008.) Podľa tohto zdroja by malo byť v ložisku 5 960 ton uránu. Hlavnými uránovými minerálmi uránu podľa tohto zdroja sú uraninit a bannerit. Coffinit sa vôbec nespomína. Zaujímavé je zníženie obsahu molybdénu v rude. Z odhadu z roku 2008 bol obsah molybdénu v rude odhadovaný 0,38%. V prednáške je uvedený obsah molybdénu takmer 10 x nižší - 0,047 %. Zvýšením počtu vrtov oproti pôvodným 27 o 127 sa u molybdénu zistil obsah molybdénu takmer o rád nižší? Zaujímavé a len ťažko odôvodniteľné. Čo geologická prieskum spoločnosťou L.E. nezistil? Napr: : „ Overené ložisko je pod miestnou erozívnou bázou, kolektorský komplex hornín sa vyznačuje nízkou priepustnosťou s dominantnou puklinovou priepustnosťou. Významným faktorom z aspektu budúceho využívania ložiska je stupeň zvodnenia početných zlomových štruktúr, ktoré sú v okolí ložiska zdrojom výverov puklinových prameňov na povrch,.“, čo bolo známe po predchádzajúcom prieskume. Viac ako spackaný geologický prieskum, ktorému sa snaží pán Bartalský dať punc dôveryhodnosti fámami o svetovosti ložiska, výnimočnosti uránovej rudy, a ekonomickými výhodami ťažby. Ťažké sústo aj pre silné žalúdky. Prednáška je v prílohe. https://docs.google/file/d/1pZRD5XH17oBEXiZxArcSS42Nt-R6pXnMoqRzTwzxopMh4FrCuXiZuGPSrQo-/edit?usp=sharing
Posted on: Sat, 27 Jul 2013 16:46:30 +0000
Trending Topics
Recently Viewed Topics
© 2015